Hrozba či odpočet? Neprehliadajme základný problém
V predvolebnom období sa zvykne bilancovať končiace obdobie a výsledky vlády, ktoré počas neho dosiahla.
Je predsa úplne legitímne požadovať od premiéra a ministrov jednofarebnej vlády, ktorá mala najsilnejší mandát od voličov v histórii krajiny, aby predložili odpočet svojej práce. Namiesto toho sa šíri z úst vládnych politikov strach celou krajinou. Schvaľujú ústavné obmedzenia práv, ktoré nás majú údajne chrániť pred hrozbou, ktorá sa Slovenska dnes reálne netýka. Na Slovensku nemáme žiadne paralelné spoločnosti, ktoré by sa odmietali prispôsobiť nášmu životu. Namiesto podpory vedy a školstva sa zvyšujú počty policajtov, vojakov a nakupujú sa zbrane.
Problémy zožierajúce Slovensko treba riešiť
Tým zásadným a prepleteným vo všetkých sférach je korupcia. Tento boj si musíme vybojovať sami na domácej pôde.
Bez zrušenia politických nominácií nemá boj proti korupcii zmysel. Tak ako je dôležité minimalizovať korupciu v štátnej sfére, je dôležité odstrániť klientelizmus a politické nominácie vo verejnom sektore. Obidva pojmy spolu súvisia a nezaobídu sa jeden bez druhého.
Politici nemajú právo hovoriť, že nie sú na niečo peniaze, pokiaľ neurobia všetko pre to, aby spravovali verejný rozpočet zodpovedne. K tomu je potrebné, aby štát nielen zastavil plytvanie vo výdavkovej časti, ale aj maximalizoval zisk vo verejných podnikoch.
Tie sa za vlády SMER-SD stali „odpočívadlami“ pre politicky spriaznených nominantov, ktorí síce nespĺňajú odborné nároky, ale za to spoľahlivo prihrajú verejné obstarávanie alebo zákazku spriaznenej firme či rodinnému príslušníkovi.
Hlavnou úlohou štátnych podnikov sa tak stalo obhospodarovať mafiánsku sieť straníkov a im spriaznených pochybných podnikateľov.
Týka sa to nielen celonárodnej úrovne, ale politické nominácie negatívne zasahujú aj do hospodárenia samospráv. Obľúbenou metódou, ktorú som zažila aj v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve bolo prevedenie obrovských majetkov na mestské spoločnosti, ktoré ovládali politickí nominanti. Ich rozhodnutia už podliehali minimálnej verejnej kontrole, keďže zmluvy sa dali ošetriť obchodným tajomstvom. A kým neprišiel zákon o zverejňovaní zmlúv, verejnosť mala minimálne možnosti sledovať hospodárenie týchto firiem.
Prehrávame na plnej čiare
Opäť štát a občania prehrali na plnej čiare. Verejná pokladnica nie je naplnená tak, ako by mohla byť. Na úkor kšeftárov nedostávajú občania služby, aké si od štátnych podnikov zaslúžia. A to všetko iba pre to, že ich nevedú tí najschopnejší, ale tí, ktorých najväčšou prednosťou je lojalita k politickej strane, ktorá ich nominovala.
Jediným riešením je politické nominácie stopnúť a nahradiť ich transparentnými výberovými konaniami vedenými odbornými komisiami. Zaviazali sme sa k splneniu nielen tohto záväzku v Zmluve so Slovenskom. Aký silný hlas budeme mať pri presadzovaní tohto opatrenia ukáže už najbližšia sobota.
