Krásne mesto, kde sa asfalt lial a peniaze sypali
Bratislava prežije. Vďaka „svojim“ ľuďom. Napriek tonám asfaltu vyliatych na jej cesty a predraženým tendrom.
Amfiteáter.
Sedím na drevenom schodíku starého „amfíka“ a sledujem, čo sa deje okolo mňa, kým sa začne premietať. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a davy ľudí prúdia na kopec. Stupne na sedenie sú pôvodné, drevené, burina medzi nimi vytrhaná, plátno zapožičané. Po koľkých rokoch starý prírodný amfiteáter v areáli Mičurinu ožíva? Nikto to presne nevie, ale niektorí ľudia si to ešte pamätajú…
Celý blog si môžete prečítať tu.
