Inzerát: Prijmeme doživotného riaditeľa školy
Školy by mali začať používať tento inzerát, keďže funkcia riaditeľa školy je až príliš často doživotnou. Ponúkam 7 dôvodov, prečo by mali byť zavedené dve funkčné obdobia pre riaditeľov škôl a školských zariadení.
1. Autokracia do riadenia škôl nepatrí.
Na Slovensku ešte stále panuje taká špecifická socialistická predstava, že miesto riaditeľa školy je takmer doživotné. A práve tu vzniká nebezpečenstvo. Realita to opäť potvrdzuje, že práve takýto riaditeľ školy sa správa ako takmer nikým a neohrozený „pán Váhu a Tatier“. Pri novej voľbe riaditeľa ho podporia, pretože má „vo vrecku“ radu školy i starostu, či minimálne za sebou silnú politickú stranu. Eliminovať takéto praktiky je naša povinnosť. Autokracia do riadenia škôl nepatrí. Dobrý riaditeľ by sa nemal stotožniť s myšlienkou, že je to „jeho škola“ a bez neho nedokáže prežiť.
Preto som predložil novelu zákona, ktorej cieľom je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Po skončení tohto časového úseku (10 rokov) by mohol opätovne kandidovať na tej istej škole (ale až po uplynutí ďalšieho funkčného obdobia 5 rokov) alebo hneď po skončení 2 funkčných období, ale na inej škole.
Návrh tejto legislatívnej zmeny vyvolal búrlivé reakcie nielen na Facebooku, ale aj v parlamente (viď video nižšie). Našiel si svojich stúpencov i odporcov. Pokúsim sa zhrnúť jeho podstatu do niekoľkých bodov.
2. Syndróm vyhorenia postihuje nielen učiteľov, ale aj riaditeľov!
Syndróm vyhorenia nie je žiadna novinka a nepostihuje len učiteľov či riaditeľov škôl, ale v konečnom dôsledku viac či menej celú pracovne aktívnu populáciu, obzvlášť, ak sa venuje duševnej práci. Špecifickosť a náročnosť psychickej práce pedagóga ho posúva v rebríčku kandidáta na vyhorenie na popredné miesto. Riaditeľ školy je pedagóg, je to človek s vyučovacou povinnosťou a rovnako ako jeho kolegov sa ho status vyhorenia priamo dotýka. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie sa v rámci projektovania budúcich perspektív školy snaží vniesť do jej života svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia. No riaditeľ školy je zároveň aj riadiacim a organizačným článkom, ktorý je okrem množstva administratívnej činnosti zodpovedný aj za právne, ekonomické a technicko-organizačné fungovanie školy. Rovnako tak za žiakov, zamestnancov, za zverené nemalé materiálne hodnoty, a to všetko v zákonných intenciách… Takýto široký komplex povinností oveľa intenzívnejšie a rýchlejšie oberá človeka na pozícii riaditeľa školy o jeho drahocennú energiu a elán. To sa odráža nielen v jeho bežných reakciách – stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, no najmä na škole samotnej, na jej stagnácii. Súčasne s tým narastá nespokojnosť pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Riaditeľ – líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet, tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje. Tak ako žiakov zapaľuje alebo dusí učiteľ, rovnako tak učiteľov zapaľuje alebo dusí riaditeľ. Ale vráťme sa do reality, koľko percent je takých riaditeľov?
Na Slovensku, aj keď presné štatistky na to zrejme nie sú, je obvyklé, že riaditelia škôl sú vo funkcii 15, 20 či 30 rokov. Nie ojedinelé prípady sú aj také, že riaditeľ má už 70 rokov. Človek si zvyčajne nerád priznáva a často ani neuvedomuje, že na výkon funkcie už nestačí, že nestíha kráčať s dobou alebo že tých druhých brzdí v ich osobnostnom rozvoji a vedie k stagnácii.
Obdobie dvoch funkčných období (10 rokov) rokov je možno krátke pre toho, kto chce vo funkcii preukázateľne niečo dokázať, no dlhé pre toho, kto vo funkcii iba prežíva. Zlý riaditeľ môže počas tohto obdobia napáchať v škole veľa škody, zvlášť, keď je vo funkcii držaný politickou mocou. Príliš dlhé volebné obdobie nesie so sebou určitú zaslepenosť riaditeľa, a preto je zmena na mieste, lebo jeho výsledok môže školu posunúť iným smerom. Príliš veľká istota pokroky nerobí. Preto by po určitom časovom úseku riaditeľa vo funkcii malo nasledovať hodnotenie rodičmi žiakov, zriaďovateľom, zamestnancami, školskou inšpekciou, výsledkami vo vzdelávaní…
3. Politika síce do škôl nepatrí, no politikárčenie a rodinkárstvo sa toleruje!
Dlhodobé zabezpečenie pracovného miesta riaditeľa školy, ktorý je politicky či názorovo spriaznený, a tým častokrát aj poslušný vykonávateľ pokynov zriaďovateľa (najčastejšie je ním obec alebo mesto, prípadne vyšší územný celok), dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné „zabetónovanie sa“ niektorých ľudí na týchto postoch. Týmto sa, samozrejme, nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu. Reálny život však ukazuje, že aj toto je naša slovenská prax a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napr. v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach i mestách, kde sa bossing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto, ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania, častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
4. Kto by už dnes mal záujem ísť robiť riaditeľa?
Nízke platy riaditeľov škôl či malý záujem o vykonávanie tejto verejnej funkcie nemôžu byť predsa argumentom na ponechanie riaditeľa školy vo funkcii na 20 či viac rokov. Pretože ani tie platy riaditeľov nie sú až také nízke, ako sa to podsúva verejnosti. Hoci sa do výberových konaní na miesta riaditeľov často hlási málo uchádzačov, treba sa skôr zamyslieť nad príčinami tohto stavu. O výberových konaniach je verejnosť nedostatočne informovaná, oznamy o výberovom konaní sú zverejnené kdesi na stránke zriaďovateľa. Aj preto sa na Slovensku udomácnil trend, že do výberového konania sa hlási často len jeden uchádzač – dovtedajší riaditeľ školy.
Učitelia sa zväčša odmietajú postaviť ako protikandidáti vlastnému riaditeľovi, jednak pre nezáujem o daný post, ale aj pre obavy z možných sankcií zo strany riaditeľa. To je aj prípad pána Júliusa Janeka z Kysuckého Nového Mesta, ktorý sa rozhodol kandidovať z pozície radového učiteľa na miesto riaditeľa a hoci voľby vyhral, primátor Kysuckého Nového Mesta vetoval rozhodnutie rady školy a do funkcie napokon vymenoval dovtedajšieho riaditeľa. Odvtedy pán Janek musí čeliť rôznym formám šikanovania zo strany riaditeľa, ale aj niektorých vlastných kolegov. A to len preto, že využil svoje demokratické právo prihlásiť sa do výberového konania. Podobné prípady sú po celom Slovensku. Ak sa zástupca školy či radový učiteľ odvážia kandidovať proti súčasnému riaditeľovi, vedia, že tým riskujú a v prípade neúspechu budú musieť čeliť odvolaniu z funkcie či zastrašovaniu, znižovaniu dôstojnosti pred kolegami a iným bossingovým praktikám.Takéto prípady neraz končia tým, že neúspešní kandidáti na miesto riaditeľa z radov učiteľov napokon nedokážu uniesť psychickú záťaž spôsobenú šikanovaním zo strany nadriadených a radšej odídu zo školy.
5. Rada školy je vraj najkompetentnejším orgánom.
Kritici návrhu zavedenia 2 funkčných období riaditeľa školy často využívajú argument, že orgánom, ktorý v takýchto prípadoch môže zasiahnuť, je rada školy. Veď pokiaľ učitelia nie sú spokojní s dovtedajším riaditeľom a želajú si zmenu, pokiaľ škola dlhodobo nedosahuje dobré výsledky a sťažujú sa aj rodičia či žiaci, nie je nič ľahšie, ako na výberovom konaní v tajnej voľbe nepodporiť dovtedajšieho riaditeľa, ale iného kandidáta. Takéto vskutku demokratické a transparentné riešenie by bolo možné za dvoch predpokladov:
- že by na výberovom konaní nebol prítomný len jeden uchádzač (ako to býva zvykom), a to dovtedajší riaditeľ školy,
- že by rada školy nebola zmanipulovaná a nesedeli by v nej zástupcovia zriaďovateľa, ktorý drží nad riaditeľom ochrannú ruku, rodičia, ktorých si tam často vďaka priateľským či iným kontaktom dovedie samotný riaditeľ, či učitelia, ktorí sa buď zo strachu pred stratou pracovného miesta, alebo z lojality voči riaditeľovi, zdržia akýchkoľvek kritických prejavov.
Operovať tým, že rada školy je najkompetentnejšou posúdiť na základe jedného výberového konania a predložených koncepcií rozvoja školy, ktorý z kandidátov je ten najlepší a najschopnejší, je zavádzajúce a nezodpovedá to reálnemu obrazu fungovania rád škôl na Slovensku. Pokiaľ v nej nebudú sedieť skutočne takí ľudia, ktorí budú vedieť objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi a riaditeľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20, 30 rokov, či celý život. Pretože rozhodujúce nebudú ich manažérske a iné schopnosti, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi a politickej strane, ktorej záujmy zriaďovateľ zastupuje.
Ak by sme všetky tieto dôvody opomenuli a vyčistili rady škôl od politikárčenia a predstieraných demokratických postupov, mohli by byť voľby riaditeľa skutočne objektívne a demokratické.
6. Nechceme trestať dobrých riaditeľov!
Kritici tohto návrhu argumentujú aj tým, že obmedzením funkčného obdobia riaditeľov škôl na 2 funkčné obdobia by sme potrestali všetkých dobrých riaditeľov, ktorí svoje školy riadia naozaj profesionálne, vďaka čomu dosahujú vynikajúce výsledky, tvoria projekty, rozvíjajú talenty žiakov, vytvárajú dobrú klímu na škole apod. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu je limitovaná len obdobím 10 rokov. Otázne je tiež, kam by išli? Vrátili by sa hádam za katedru?
Ako som už spomínal, po takej náročnej práci, akú musí riaditeľ vykonávať 10 rokov, je oddych aj na mieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy či žiakov. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať tak svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stať učiteľom (a nie hádam rovno riaditeľom). Ak sa niekto po 10 rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť 6 či 7 hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde, nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Škola je ako živý ekotop, ktorý podlieha vonkajším vplyvom i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ nedochádza k progresívnym zmenám. Človek, ktorý pôsobí 10 rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy, komunity. Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako, ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať hneď na inom pracovisku. Toto právo mu nik neupiera.
7. Aj „rotujúci“ kvalitní riaditelia môžu byť prínosom.
Predstavme si však situáciu, že by o takýchto schopných riaditeľov, ktorí 10 rokov úspešne rozvíjali svoju školu, nastal trhový dopyt. Mohol by tak vzniknúť zaujímavý trend. Kvalitní riaditelia budú reálne meniť školy a bude o nich boj medzi školami. Školy by vedeli, že verejne známemu riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov školy, sa končí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde (samozrejme, za predpokladu, že by o to mal reálne záujem). Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí riaditelia museli viac snažiť, aby sa vedeli po dvoch funkčných obdobiach dobre predať. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, ktorí by sa museli viac báť o svoju stoličku už po 5 rokoch, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu. Možno je to na Slovensku len hudba budúcnosti, ale prečo s ňou nezačať čím skôr? Veď aj tí najlepší manažéri vo firmách „rotujú“ a nie sú na 20 – 30 rokov v jednej firme.
Pár slov na záver…
Funkcia riaditeľa školy si vyžaduje plné pracovné nasadenie. Predpokladám, že všetkým nám ide o rozvoj a stúpajúcu úroveň ako VŠ, tak aj SŠ a ZŠ. Nechcel som sa dotknúť dobrých a kvalitných riaditeľov škôl, naopak, vážim si ich náročnú prácu. A v žiadnom prípade nechcem generalizovať a hľadať kolektívneho vinníka. Problém tu však je a treba ho nejako začať riešiť.
Ohraničenie funkčných období školy na dve po sebe idúce obdobia by mohlo byť predpokladom pre neustály rozvoj škôl (nový riaditeľ – nové vízie), predišlo by sa rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, ak sú riaditelia vo funkcii príliš dlho, bolo by predpokladom plurality a demokracie na školách.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
