Veľká noc nie sú Vianoce, rekonštrukcia štátu nie sú zhromaždenia.
Stále sme tak trochu ako deti. Chceli by sme mať svoje vianoce, sme ochotní na ne čakať, hoc aj dlhšie. Stále sa tešíme na ďalšie pochody, ktoré predsa nesmú skončiť len tak, musia doniesť katarziu a odmenu.
Ale sme už aj dospelí, Jano Kuciak nás to naučil. Už vieme, že bez utrpenia žiadne znovuzrodenie nepríde. Bez dlhodobej namáhavej práce novinárov a bez nášho dennodenného úsilia, bez našich zlyhaní a znovuvstávaní žiadna rekonštrukcia štátu nebude.
Poznáme to. Vianoce nám sú vždy bližšie ako Veľká noc.
Ako dieťa som akosi prirodzene dokázala vydržať advent, ktorý nás mal stíšiť a naučiť trpezlivosti v čakaní, kvôli vidine nového života a narodenia, či skôr kvôli darčekom a rozprávkam v televízii. Len málo pochopenia som mala pre Veľkú noc, ktorá okrem veľkého týždňa, dlhých a tajomných obradov a mohutného Aleluja, prinášala len akosi s tým nesúvisiacu šibačku a vajíčka…
Celý blog si môžete prečítať tu.
