Martin Pekár

Ako národná diaľničná spoločnosť pripravila štát o stovky miliónov EUR

Autor: Martin Pekár
Publikované december 11, 2018


Po viacerých sľuboch o dokončení diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc sa tento sen definitívne vodičom rozplynie. Po nedávnych udalostiach je viac ako isté, že tunel Višňové nebude v roku 2020 hotový. 

Talianska spoločnosť Salini-Impregilo so slovenskou Dúhou začali prepúšťať pracovníkov na stavbe. Evidentne tieto spoločnosti majú už také finančné problémy, že túto stavbu nedokončia.

Po prvých správach o prepúšťaní zvýšil pozornosť aj premiér Pellegrini

Na mimoriadnom kontrolnom dni pohrozil zhotoviteľom, že ak neuvidí progres vo výstavbe, tak buď odídu sami zo stavby alebo s nimi NDS rozviaže zmluvu. Ak je zhotoviteľ trochu zbehlý, zmluvu sám nevypovie. Počká, kým ho štát vyhodí a bude na prvom súde tvrdiť, že on by to aj postavil, ale štát s ním neoprávnene rozviazal zmluvu.

O to, či má zhotoviteľ maslo na hlave, asi nikto nepochybuje. Rozdiel nebol len v jazyku, ale aj v kultúre, predpisoch, normách, zákonoch… Na stavbu prišli taliani nepripravení a neboli schopní túto bariéru prekonať. No treba povedať aj to, že NDS ako spoločnosť zastupujúca štát svojou nečinnosťou a nezodpovedným konaním obrala daňových poplatníkov o niekoľko sto miliónov EUR. Len pre informáciu, zmluva o NFP je vo výške 321 mil. EUR.

Ako som dospel k tomuto číslu?

Všetky európske financie sú viazané na zrealizovanie projektu podľa dohodnutých pravidiel. Taliansko-slovenské konzorcium bolo výsledkom verejného obstarávania, preto nemala európska únia problém financie na tento projekt poskytnúť. Ak by diaľnicu postavili v zmysle verejného obstarávania, približne 85% finančných prostriedkov by bolo preplatených. Taliani diaľnicu nedostavajú a je viac ako isté, že európska únia bude žiadať peniaze vrátiť späť. Pri cene 407 mil. EUR a medializovanej prestavanosti približne 40% je suma, ktorú do dnes štát vyplatil zhotoviteľovi 163 mil. EUR. O túto sumu z eurofondov štát s najväčšou pravdepodobnosť príde a bude ju musieť uhradiť z vlastného, teda zo štátneho rozpočtu. To je účet, ktorý vystavili štátni manažéri tým, že tento spor nechali vyhniť až do štádia, kedy niet záchrany a tento projekt jednoducho padne na kolená.

Dôkazom je aj to, že zhotoviteľ nesplnil míľnik na preradenie tunela v 12/2017 a NDS ani po roku od závažného porušenia zmluvných podmienok zmluvu nevypovedala a nechala veci plynúť ďalej. Ak by NDS postupovala profesionálne a aktívne by riešila problémy stavby, dnes sme nemuseli riešiť odchod zhotoviteľa zo stavby. Nie je predsa možné, že po 4 rokoch nečinnosti zhotoviteľa sa niekto spamätá a pohrozí. Ak je nečinný, asi treba konať ihneď, či nie? Nezhody medzi sebou mali riešiť už v roku 2016, prípadne 2017 zvolaním komisie na riešenie sporov, prípadne iným nezávislým mediátorom. Určite by účet za túto stavbu bol nižší, ako keď ju budú celú hradiť daňoví poplatníci.

Teraz môžu nastať 2 scenáre

Prvý počíta s tým, že NDS vypovie zmluvu s talianmi, mesto Žilina vyhlási mimoriadnu situáciu a NDS vyberie bez riadnej verejnej súťaže firmu, ktorá diaľnicu dokončí niekedy v roku 2022. Financovanie diaľnice podľa tohto scenára nebude možné cez eurofondy, keďže nebude splnená podmienka riadneho verejného obstarávania. Druhý scenár počíta s tým,  že po vypovedaní zmluvy NDS vyhlási nové verejne obstarávanie, čo by znamenalo dokončenie diaľnice niekedy v roku 2024. A to si určite minister nezoberie na zodpovednosť.

Celé mi to pripomína situáciu okolo obchvatu Prešova, ktorý stavala spoločnosť HANT a objednávateľ bol tak isto štát v podobe SSC. Tam čakal objednávateľ až do uplynutia celej lehoty výstavby, aby sa zistilo, že HANT to nikdy nepostaví. Mesto Prešov vyhlásilo mimoriadnu situáciu a obchvat dostaval Doprastav.

Niekto by si mohol povedať, že veď pošleme tých talianov domov, keď to nevedia stavať. Treba však mať na pamäti aj to, kto ponesie záruku za doteraz zrealizované dielo? Ak si myslíme, že to bude nový zhotoviteľ, tak sa veľmi mýlime. Nikto dnes nevie povedať akej kvality a v akom prevedení sú dnes tunel a ostatné objekty zrealizované. Chýry o nekvalite práce na tomto úseku sú dobre známe.

V oboch prípadoch však prehrávajú vodiči, ktorí si cestu o tých 15 minút tak skoro neskrátia. Stali sa doslova rukojemníkmi medzi štátom a zhotoviteľom.

Čo môžeme urobiť, aby sa v budúcnosti podobné prípady neopakovali?

V prvom rade je nutné mať v zmluvách vložené časove míľniky tak, aby bola možná neustála a efektívna kontrola. A samozrejme štát musí aktívnejšie pristupovať k riešeniu problémov a nie prizerať sa, ako sa zhotoviteľ trápi a padá na kolená. Tadiaľ cesta nevedie.

Tento blog bol pôvodne zverejnený na SME.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *