Oskar Dvořák

Ako vláda nevyliečila naše zdravotníctvo ani tento rok

Autor: Oskar Dvořák
Publikované december 27, 2018


V roku 2018 prišiel o svoju stoličku minister a aj riaditeľ štátnej poisťovne. Bol to rok veľkých plánov, ale aj premárnenych príležitostí. Toto sú tie najdôležitejšie veci, čo sa udiali v našom zdravotníctve za posledný rok.

Aj vďaka návrhu štátneho rozpočtu sme sa koncom roka dozvedeli, že zdravotníctvo nie je prioritou tejto vlády. Keďže sa ekonomike darí a vláda môže pracujúcich žmýkať na odvodoch viac, tak sa rozhodla, že bude za svojich poistencov štátu platiť postupne menej a menej. Nielenže ide o veľmi nezodpovedný krok v týchto časoch neustále starnúcej a finančne nákladnejšej populácie, ale poukazuje to na to, že investícia do zdravia našich obyvateľov je v rebríčku priorít tejto vlády poriadne nízko. Dobrá vláda by mala prebrať zodpovednosť za svojich poistencov a nešetriť na nich pri každej možnej príležitosti.

Najväčšie výzvy nášho zdravotníctva

Tento rok tiež ministerstvo verejnosti predstavilo takzvanú stratifikáciu nemocníc, ktorú chce zrealizovať v novom roku. Ide jednoznačne o správny krok, ktorý má zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zlepšiť ekonomickú situáciu nemocníc. Ako už ale poznáme súčasnú vládu, podobne ako pri projekte eZdravie (alebo DRG) si budeme musieť počkať, či ministerstvo stratifikáciu vôbec dokončí a aká bude jej finálna podoba. Niekoľko predošlých pokusov totiž už zlyhalo.

Ako už bolo spomenuté, o niekoľko rokov a miliónov eur neskôr sme sa konečne v úvode tohto roka dočkali spustenia elektronického zdravotníctva, tzv. eZdravia. Okrem toho, že systém stále nefunguje tak, ako má, tak už teraz vieme, že do neho budú musieť natiecť ďalšie desiatky miliónov eur. Ukazuje sa, že ministerstvo pri štarte systému nedomyslelo, či už pripravenosť systému alebo samotných lekárov.

Jedným z najväčších balvanov, ktoré si vláda pred sebou tlačí, sú neustále sa zadlžujúce nemocnice, a preto ministerstvo ďalej pokračovalo v ich oddlžovaní. Oddlžovanie zatiaľ zaostáva, ale aj keby nie, tak ministerstvo musí okrem spomenutej stratifikácie toho urobiť oveľa viac, aby nemocnice už nevytvárali ďalšie dlhy. Úspešný príklad ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ukazuje, že je nutné začať pri zmene riadenia štátnych nemocníc. Dobrým liekom je nevyberať riaditeľov len povrchne a neodborne, ako to bolo doteraz a vytvoriť na vedenia nemocníc tvrdý tlak podobne, ako tomu bolo v štátnej poisťovni.

V priebehu tohto roka sme sa taktiež definitívne dozvedeli, že štát nestihne dostavať Novú univerzitnú nemocnicu na Rázsochách predtým, ako Penta dokončí svoju novú nemocnicu na Boroch. Je hanbou, že štát už 30 rokov prešľapuje na mieste a ani 6 ministrov zdravotníctva zo strany SMER sa za posledných 10 rokov nedokázalo pohnúť s týmto projektom vpred. Už teraz štátne nemocnice strácajú svojich špičkových odborníkov, ktorí odchádzajú radšej pracovať pre Pentu. Ak štát dovolí personálne vytunelovať svoje špičkové nemocnice, mohlo by to spôsobiť to, že štátne nemocnice sa stanú len druhotriednymi odkladiskami pre tých pacientov, ktorí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť za vyšetrenie u súkromníka.

Naším najväčším pokladom v zdravotníctve sú ľudia

Tento rok už aj ministerstvo zdravotníctva otvorene pomenovalo problém nedostatku a odchodu personálu do zahraničia. Veľmi vítame zvyšovanie platov sestier, ale lekárov sa ministerstvo asi na skutočné dôvody ich odchodu nepýtalo. Ministerstvo ignoruje skutočné problémy lekárov a jeho hlavným riešením je nahnať viac študentov na lekárske fakulty a tým naďalej znižovať kvalitu ich výučby. Lekári v skutočnosti odchádzajú preto, lebo im prekáža práve nízka kvalita výučby, slabý profesionálny rast, zlý manažment nemocníc, politizácia pracovísk, korupcia a predovšetkým rozpadávajúce sa nemocnice. Bez toho aby sa vláda spýtala samotných lekárov, prečo nechcú zostať na Slovensku, tak darmo bude ponúkať čiastkové a neefektívne riešenia, ktoré ich doma aj tak neudržia.

Na Slovensku sme mali vždy problém s vysokými výdavkami za lieky, či už kvôli nadspotrebe alebo neefektivite. Liekovú politiku roku 2018 môžeme označiť za zmes babráctva a premárnených príležitosti. Najprv sme mohli vidieť, ako minister Drucker pokazil zákona umožnil farmafirmám umelé odčerpávanie desiatok miliónov eur cez lieky na zriedkavé ochorenia a následne sme boli svedkami toho, ako sa ministerka Kalavská zľakla farmafiriem a nepodpísala revíziu úhrad liekov, ktorá aj podľa štátnych úradníkov mohla ušetriť minimálne 50 miliónov eur bez žiadneho medicínskeho ohrozenia. Rovnako nepochopiteľný je fakt, že prečo ministerstvo neuľahčuje viac vstup generických liekov na trh – napr. tzv. biosimilárnym liekom, alebo doteraz nesfunkčnilo generickú preskripciu, ktorá by mohla pacientom na doplatkoch ušetriť z ich vlastných peňaženiek milióny eur.

Na záver treba ministerstvo aj pochváliť

Ministerstvu sa naozaj darilo tento rok tlačiť dole ceny prístrojov, zdravotníckeho materiálu, zdravotníckych pomôcok, ale aj niektorých výkonov (napr. CT a MR). Zároveň ale platí, že tieto kroky pôsobia ako kozmetické opatrenia a ak chce byť ministerstvo v novom roku naozaj úspešné, tak bude musieť nájsť oveľa viac odvahy na veľké zmeny.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *