Pavel Macko

Politici na ústavný súd nepatria!

Autor: Pavel Macko
Publikované január 10, 2019


Ak by sa R. Fico stal predsedom Ústavného súdu SR, tak by de facto realizoval tichý štátny prevrat, ktorým nás tu všetkých už dlhšiu dobu straší. Pritiahnuté za vlasy? Nie tak celkom – vysvetlím.

Nová definícia demokratického systému?

Nielen Robert Fico, ale ani ostatní aktívni politici, najme tí s vysokým postavením v exekutíve na Ústavný súd SR nepatria. Nie preto, že by nemali odbornú kvalifikáciu alebo právo uchádzať sa o miesto ústavného sudcu. Samozrejme, že formálne sú kvalifikovaní. Nepatria tam preto, lebo by deformovali demokratický systém, na ktorom je postavené naše ústavné zriadenie. Robert Fico by obsadením funkcie predsedu ústavného súdu dosiahol nenásilnú, ale predsa len výraznú zmenu ústavných pomerov a mechanizmu vyváženia moci.

Pán poslanec Fico by nemal zasadnúť do významného kresla v Košiciach nielen preto, akým spôsobom uplatňoval doteraz svoju moc, ani preto, že dodnes nie je riadne vyšetrené respektíve pre verejnosť uspokojivo uzavreté podozrenie o hlase podobnom jemu a tým aj o ovládnutí výkonnej moci organizovanou skupinou. Ani preto, že opakovane verejne demonštroval, že má schopnosť zasahovať do činnosti štátnych orgánov nad rámec svojich právomocí, alebo mal k dispozícii daňové a iné dokumenty, ktoré by legálne nemal mať. Ani preto, že konšpiruje a hecuje spoločnosť k rozdeleniu a nenávisti, či  dokonca k nepriamym úvahám o zámernej, politicky motivovanej príprave úkladnej vraždy novinára s pomocou zo zahraničia, za účelom zmeny ústavných pomerov – štátneho prevratu. To všetko ho morálne diskvalifikuje, ale nie je hlavným dôvodom nevhodnosti R. Fica na funkciu na Ústavnom súde SR.

On by tam nemal ísť už zo samotného princípu

Demokracia nie je svojvôľa, ale prísne dodržiavanie platných pravidiel a zásad, ako s obľubou hovorieva minister Gajdoš. Demokracia nie je idealistický model spravovania spoločnosti a preto vychádza z reálnych vlastností ľudí a ich inklinácie koncentrovať a zneužívať moc. Práve preto je jej stabilita postavená na vzájomnom vyvažovaní a kontrole troch pilierov moci: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Tie sa musia navzájom kontrolovať a práve súdna moc hrá kľúčovú úlohu, lebo prvé dve spolu tesnejšie súvisia. Ak by sa pán Fico stal predsedom ústavného súdu, došlo by k ovládnutiu výkonnej aj súdnej moci tým istým človekom, tou istou skupinou. Veď R. Fico bol 11 rokov šéfom exekutívy a je predsedom dlhodobo najsilnejšej politickej strany. Nikdy už nebude nezávislým ústavným sudcom, tobôž predsedom ústavného súdu, ani keby utrpel ťažkú mentálnu poruchu. Ovládnutím dvoch pilierov moci naraz tou istou skupinou by došlo ku zmene ústavných pomerov. A teda k akémusi kvázi štátnemu prevratu podľa definície samotného Fica, ktorý považoval za pokus o štátny prevrat aj volanie po predčasných voľbách.

Ústavný súd neposudzuje len súlad zákonov s Ústavou SR, ale rieši aj bezprávie na občanoch. Slúži ako posledná záchranná bója pre tých občanov, ktorí z rôznych dôvodov padli v nemilosť politicky alebo inak poddajných a zaujatých policajtov, prokurátorov a chybných rozhodnutí sudcov. O takúto možnosť spravodlivej nápravy na svojich ústavných právach by niektorí občania prišli a na Európsky súd pre ľudské práva je pre väčšinu z nich príliš ďaleko a draho. Ku konfliktu záujmov u sudcu Fica by skôr, či neskôr došlo. Lebo už dnes si dosadila skupina okolo neho nielen svojho generálneho prokurátora, ale aj celý rad policajtov, ktorí majú dosah nielen na prominentných priateľov a známych súčasnej výkonnej moci, ale aj občanov, ktorí sa náhodou ocitnú v ich ceste.

Netýka sa to len Fica

Aby sme boli spravodliví, nevhodnosť obsadenia miesta na ústavnom súde neplatí len pre R. Fica, ale platí pre všetkých aktívnych politikov, ktorí sedeli alebo sedia na vysokých miestach výkonnej moci. Aj keď majú na to právo a kvalifikáciu, aj všeobecné skúsenosti, žiadny z nich by sa nemal uchádzať o miesto na vrcholnej inštitúcii súdnej moci, lebo nie je nezávislý a je to nevhodné. Slovensko má určite dosť iných vhodných kandidátov, spĺňajúcich všetky kritéria, ktorí by boli minimálne tak dobrými ústavnými sudcami ako vysokopostavení politici.

Preto ma prekvapuje vyhlásenie ministrov za Most-Híd, ale nielen ich. Pri všetkej úcte, namiesto povolávania niektorých občanov na povinnú vojenskú službu za účelom ich prevýchovy na lepších občanov, vhodnejšie by bolo poskytnúť základné lekcie náuky o spoločnosti a politológie ústavným činiteľom a vysokým funkcionárom exekutívy skôr, než sa ujmú funkcie. Je na zdravom úsudku a citu pre vec každého jedného poslanca NR SR, aby uprednostnil štátne záujmy a stabilitu krajiny pred politickými kšeftami na úkor občanov. Aj preto by voľba kandidátov naústavných sudcov mala zostať verejná.

Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *