Pavel Macko

Bez komentára

Autor: Pavel Macko
Publikované január 15, 2019


Vášnivé diskusie pred publikom, ale málokto čítal tú stratégiu. Citujem kompletné hodnotenie bezpečnostného prostredia a hrozieb, nech si každý, kto má záujem, urobí úsudok sám.

Vládou schválená Bezpečnostná stratégia SR (schválené dňa 4.10.2017 uznesením vlády SR č. 459/2017) definuje Bezpečnostné prostredie a možné hrozby pre našu bezpečnosť nasledovne.

Začiatok citátu:

“ III. Bezpečnostné prostredie

Slovenskej republiky

7. Bezpečnostné prostredie, v ktorom Slovenská republika napĺňa svoje bezpečnostné záujmy, sa významne zhoršilo. Mení sa rýchlo a častokrát nepredvídane, ovplyvňujú ho vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré sú navzájom úzko previazané a ktorých hranica je čoraz nejasnejšia. Krízové situácie môžu vznikať bez akéhokoľvek varovania a reakcia medzinárodného spoločenstva nemusí byť okamžitá. Znižuje sa konsenzuálnosť v medzinárodných vzťahoch, oslabujú sa hodnotové základy medzinárodnej politiky, dôvera a porozumenie medzi štátmi, narastá nestabilita a napätie, dynamicky sa mení prerozdelenie moci a vplyvu.

a. Medzinárodný systém

8. Kľúčovú úlohu pri tvorbe noriem medzinárodného práva a ich následnej ochrane má Organizácia Spojených národov a regionálne organizácie v zmysle Charty OSN, ktoré predstavujú základnú platformu riešenia problémov medzinárodnej bezpečnosti. Dôležitými oblasťami ich činnosti sú posilňovanie medzinárodného práva, preventívnej diplomacie, mediácie, budovanie mieru a efektívnejšie mierové operácie. Dôležitú úlohu pri prevencii konfliktov a zabezpečovaní  kooperatívnej bezpečnosti na našom kontinente má Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

9. Slovenská republika negatívne vníma oslabovanie schopnosti OSN a OBSE v oblasti predchádzania kríz a konfliktov a ich následnej stabilizácie. Vznikajú nové ohniská napätia, dlhodobé konflikty a zlyhávajúce štáty, ktoré nedokážu svojim občanom zaručiť bezpečnosť a stabilitu. Dochádza k porušovaniu základných princípov a noriem medzinárodného práva, oslabovaniu mechanizmov kooperatívnej bezpečnosti, porušovaniu medzinárodných záväzkov a zmlúv a stagnácii procesu kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia.

10. Jedným z najvážnejších porušení medzinárodného poriadku je narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu. Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve Slovenskej republiky, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu.

11. Vzťahy štátov EÚ a NATO s Ruskou federáciou sa po týchto udalostiach zásadným spôsobom zhoršili, vzájomne boli uplatnené sankčné opatrenia, vojenský potenciál a aktivity Ruskej federácie v blízkosti členských štátov EÚ a NATO narástli, následkom čoho došlo k vojenskému posilneniu východného krídla NATO. Súčasne však pokračuje záujem o dialóg s Ruskom k bezpečnostným otázkam, predovšetkým na pôde Rady NATO – Rusko a v rámci OBSE.

12. Šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov predstavuje bezpečnostnú hrozbu, a to aj v súvislosti s existenciou zlyhávajúcich štátov, ktoré nemusia byť schopné zabezpečiť ich kontrolu a ničenie. Nebezpečné materiály, vrátane chemických, biologických, rádioaktívnych alebo jadrových, sa môžu dostať do rúk štátnych a neštátnych aktérov, vrátane teroristických skupín, a ohroziť územie a obyvateľov Slovenskej republiky alebo jej spojencov. Zhoršovanie bezpečnostnej situácie sa odrazilo na erózii medzinárodného režimu kontroly zbrojenia. Zásadnú výzvu predstavuje aj vedecko-technický pokrok a zvyšovanie dostupnosti poznatkov v rôznych vedeckých disciplínach, ktoré umožňujú neštátnym aktérom a teroristickým organizáciám obchádzať existujúce kontrolné mechanizmy.

b. Euroatlantický integračný priestor

13. Rozširovanie EÚ a NATO prinieslo vyššiu mieru bezpečnosti, stability a prosperity Slovenskej republike, jej občanom a celému euroatlantickému priestoru. Nemohlo však vyriešiť všetky problémy a eliminovať bezpečnostné hrozby, ktoré v posledných rokoch euroatlantické spoločenstvo oslabujú.

14. Na znižovanie bezpečnosti Slovenskej republiky vplýva pokles dôvery verejnosti v členských štátoch EÚ a NATO k týmto organizáciám. Odstredivé tendencie a šírenie politických prúdov zameraných proti existencii a hodnotám, ktoré EÚ a NATO predstavujú, majú potenciál oslabiť alebo znefunkčniť ich fungovanie, zvrátiť integračný proces, a tým poškodiť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Významným faktorom prehlbovania tohto problému je propagandistické a dezinformačné pôsobenie vonkajších a vnútorných aktérov.

15. Euroatlantickým priestorom otriasli početné teroristické útoky, ktoré sa stali stálou hrozbou a výrazne tak znížili pocit bezpečia jej občanov. Okrem priamych škôd na životoch, zdraví a majetku môžu demokratickú spoločnosť oslabovať aj nepriamo, vytváraním tlaku na prijímanie extrémnych opatrení a znižovaním dôvery občanov v spoločné hodnoty a inštitúcie.

16. Bezpečnosť a stabilitu euroatlantického priestoru narušil aj prudký nárast nelegálnejnekontrolovateľnej migrácie z regiónov Blízkeho východu, Ázie a Afriky do Európy. Riziko ďalšej nelegálnej nekontrolovateľnej migrácie zvyšujú zlé sociálno-ekonomické podmienky, nárast obyvateľstva, pokračovanie a šírenie konfliktov a nestability, či vplyv klimatickej zmeny v týchto regiónoch.

17. Nelegálna nekontrolovateľná migrácia predstavuje nielen závažnú humanitárnu výzvu,ale tiež hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súdržnosť a stabilitu Európskej únie a funkčnosť schengenského systému. Aktivizuje domáce extrémistické zoskupenia, zvyšuje mieru populizmu a intolerancie, dopomáha k presadeniu sa extrémistických hnutí v politickom súboji, je živnou pôdou pre organizovaný zločin profitujúci na prevádzačstve a pašovaní ľudí, vnáša rozpory medzi členské štáty EÚ a ohrozuje fungovanie schengenského systému.

18. Pričlenenie si územia susedného štátu ozbrojenou silou, zvyšujúca sa asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, a rastúci vojenský potenciál Ruskej federácie viedli k urýchlenej  adaptácii NATO po roku 2014. Aliancia reagovala na zmeny bezpečnostného prostredia a potvrdila svoj strategický význam pre bezpečnosť a stabilitu v Európe. Ich najlepšou garanciou zostáva systém kolektívnej obrany, postavený na transatlantickom spojenectve a spravodlivom zdieľaní zodpovednosti za jeho funkčnosť.

19. Otázka spravodlivého zdieľania bremena za európsku bezpečnosť je mimoriadne dôležitá pre udržanie jednoty, sily, súdržnosti a solidarity medzi spojencami, ako aj pre samotnú akcieschopnosť Aliancie. Členské štáty NATO, vrátane Slovenskej republiky, zastavili prepad výdavkov na obranu a začali zvyšovať investície do modernizácie a použiteľnosti ozbrojených síl.

20. Globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a jej rýchla implementácia upriamili politickú pozornosť na bezpečnostnú agendu a nastavili trend prehlbovania spolupráce a integrácie v tejto oblasti. Implementácia Globálne stratégie EÚ v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) smeruje k väčšej samostatnosti EÚ a vyššej efektivite členských štátov pri vývoji, nadobúdaní a využívaní civilných aj vojenských spôsobilostí a k posilňovaniu európskeho obranného priemyslu.

21. Pozitívnym trendom je tiež intenzívny rozvoj spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a NATO. Obe organizácie postúpili od spoločných politických vyhlásení k počiatočnej koordinácii plánovacích dokumentov, ich súbežnej implementácii a jej pravidelnému vyhodnocovaniu. Postupne sa posilňuje ich schopnosť reagovať na problémy koordinovane, napríklad pri podpore rozširovania priestoru bezpečnosti a stability. Pretrvávajúcou výzvou pre ďalšie posilňovanie ich spolupráce sú nevyriešené bilaterálne vzťahy medzi štátmi s rôznym členstvom v týchto dvoch organizáciách.

c. Európske susedstvo

22. Zlá bezpečnostná situácia v mnohých regiónoch okolitého sveta, zlyhávanie štátov, rýchly demografický rast, spolu s globálnymi problémami ako sú chudoba, epidémie a dôsledky klimatickej zmeny, vrátane degradácie životného prostredia a nedostatku potravín a pitnej vody, vytvárajú silný tlak na vznik kríz a konfliktov, a s nimi súvisiace presídľovanie veľkej masy obyvateľstva hľadajúceho záchranu v prosperujúcom svete. Tieto procesy sú urýchľované nástupom moderných technológií odstraňujúcich fyzické aj psychologické bariéry. Zlyhávajúce štáty sú zdrojom nestability, konfliktov a vynútenej migrácie, navyše slúžia ako útočisko teroristov.

23. Vývoj vo východnom susedstve NATO a EÚ má zásadný vplyv na bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky. Situácia vo východných oblastiach Ukrajiny smeruje k vytvoreniu dlhodobého konfliktu, ktorý bude vytvárať potenciálne zdroje napätia a ovplyvňovať bezpečnostnú situáciu na celom území Ukrajiny, v oblasti Čierneho mora, ako aj v strednej a východnej Európe. Nestabilita na Ukrajine, spojená s potenciálnou ďalšou eskaláciou napätia, predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.

24. Západný Balkán stále nie je dostatočne stabilizovaný, a to napriek pokračujúcim integračným procesom. Vo viacerých krajinách regiónu stagnuje proces reforiem, citeľný je nárast nacionalizmu, pokračujúce ekonomické problémy a škodlivé pôsobenie vonkajších aktérov usilujúcich sa o získanie a presadenie svojho vplyvu alebo narušenie euroatlantického integračného procesu. Ich úspešnosť súvisí so znížením pozornosti euroatlantických zoskupení voči tomuto regiónu Významný podiel na situácii má aj zaostávanie vnútorných reforiem, vysoká miera korupcie a neukončený prechod k právnemu štátu. Destabilizujúci potenciál pre región môže mať ďalšia nekontrolovaná migračná vlna.

25. Zdrojom nestability je aj naďalej región Blízkeho a Stredného východu. Hlavnými destabilizačnými faktormi sú vojenské konflikty, konkurujúce snahy o dominanciu regionálnych mocností a náboženských smerov, územné spory, expandovanie ideológií používajúcich terorizmus ako nástroj svojho pôsobenia, náboženský extrémizmus, sociálno-ekonomická stagnácia a úpadok, migrácia, energetická nedostatočnosť, nedostatok vody a s tým súvisiaci nedostatok potravín, populačný rast, ako aj šírenie konvenčných a nekonvenčných zbraní. Kampaň medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu v Líbyi, Iraku a Sýrii vedie k transformácii jeho aktivít do asymetrických hrozieb. Flexibilná distribúcia radikálnych ideológií môže zvyšovať teroristickú hrozbu v EÚ.

d. Slovenská republika v zmenenom bezpečnostnom prostredí

26. Vážnou potenciálnou bezpečnostnou hrozbou pre zachovanie štátnej existencie, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc Slovenskej republiky je ozbrojený útok. Túto hrozbu nemožno vylúčiť aj vzhľadom na prehlbovanie nestability, eskaláciu prebiehajúcich konfliktov a nestabilitu v regiónoch susediacich s územím členských štátov NATO a EÚ. Potenciál konvenčných zbraní štátov a neštátnych aktérov sa pritom neustále  zvyšuje a  do výzbroje sú zavádzané sofistikované prostriedky vedenia bojovej činnosti.

27. Situácia na juhu a východe Ukrajiny je varovaním, že ozbrojený konflikt v Európe nemusí mať iba podobu priameho vojenského stretu medzi štátmi, ale aj hybridného spôsobu vedenia bojových činností. Hybridná hrozba predstavuje súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód a nástrojov, využívaných koordinovane na dosiahnutie konkrétnych politických cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie. Zahŕňať môžu ovplyvňujúce, centrálne riadené spravodajské a informačné pôsobenie, pôsobenie neštátnych aktérov, vrátane polovojenských skupín, či nasadenie ozbrojených síl štátneho aktéra bez označenia. Takéto hybridné aktivity sa môžu začať skôr než dôjde k otvorene deklarovaným vojenským operáciám. Polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok a majú tak negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov štátov, ktoré sú im vystavené. Hybridné aktivity môžu byť zamerané aj na oslabovanie podpory verejnosti pre plnenie medzinárodných záväzkov, či ochromenie reakcie medzinárodného spoločenstva. Čoraz dôležitejšou súčasťou bezpečnostného prostredia sa stáva vesmírny priestor.

28. Bezpečnosť nie je iba doménou fyzického sveta: informačné a komunikačné technológie umožnili nevídaný civilizačný pokrok, no zároveň vytvorili nové zraniteľnosti. Štátni a neštátni aktéri sú schopní uskutočňovať kybernetické útoky komplexnejšie, sofistikovanejšie a dynamickejšie. Následky kybernetického útoku môžu dosiahnuť úroveň porovnateľnú s následkami konvenčných útokov a môžu zásadným spôsobom ohroziť chod štátu a bezpečnosť občana. Slovenská republika a jej spojenci v NATO preto uznali kybernetický priestor ako osobitnú operačnú doménu, v ktorej štát pôsobí v súlade s princípmi medzinárodného práva.

29. Bezpečnostná hrozba pôsobenia cudzích spravodajských služieb, ktoré na území SR alebo v zahraničí ohrozujú bezpečnosť a záujmy Slovenskej republiky alebo jej spojencov, je dlhodobo vysoká a k jej ďalšiemu nárastu prispieva aj zvyšujúca sa úroveň informatizácie. Ich pôsobenie zahŕňa predovšetkým získavanie informácií, vrátane utajovaných skutočností, ktorých únik ohrozuje záujmy Slovenskej republiky a jej spojencov, snahu o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek, ovplyvňovanie verejnej mienky a priemyselnú špionáž. Schopnosťou realizovať spravodajské aktivity ohrozujúce bezpečnosť Slovenskej republiky disponujú aj niektorí domáci a zahraniční neštátni aktéri.

30. Kombinácia finančnej, hospodárskej a migračnej krízy prispela k poklesu dôvery verejnosti v národné, európske a transatlantické hodnoty, princípy a inštitúcie, na ktorých spočíva bezpečnosť, stabilita a prosperita Slovenska, čo zároveň oslabuje budovanie pozitívneho vzťahu občana k štátu.

31. Šírenie intolerancie, neznášanlivosti, extrémizmu a nárast prejavov radikalizácie a násilia v spoločnosti je vážnou bezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku, pretože obmedzuje rozvoj demokratického štátneho zriadenia postaveného na princípoch právneho štátu, rešpekte a dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd. Bezpečnostnou hrozbou je tiež snaha pravicových a ľavicových extrémistov o ovplyvňovanie rozhodovacích procesov na úrovni štátu.

32. Narastajúca podpora extrémizmu je spojená s kritikou štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom. Extrémistické hnutia účelovo poukazujú na sociálnu nespravodlivosť a odtrhnutosť politických a ekonomických elít od problémov radových občanov, spochybňujú systém základných práv a slobôd, legitimitu štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, podnecujú medzietnické a sociálne konflikty.

33. Významný podiel na tomto vývoji má šírenie propagandy smerovanej proti záujmom Slovenskej republiky a jej spojencov v euroatlantických štruktúrach. Umožňuje ho najmä účinná a zdrojovo nenáročná propagácia prostredníctvom elektronických foriem komunikácie, najmä sociálnych sietí.

34. Hrozba terorizmu sa v 21. storočí výrazne zvýšila. Teroristické útoky sú varovaním, že dôsledky extrémistických ideológií a radikalizácie sú častokrát tragické a ohrozujú bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky naprieč európskym kontinentom. Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu vo viacerých krajinách EÚ sa riziko uskutočnenia teroristických aktivít na území Slovenskej republiky postupne zvyšuje.

35. Teroristickú hrozbu predstavujú predovšetkým násilné aktivity zradikalizovaných jednotlivcov alebo menších buniek, inšpirovaných propagandou globálne pôsobiacich džihádistických teroristických organizácií alebo konajúcich na ich pokyn. Terorizmus predstavuje ideologickú hrozbu pre demokratické zriadenie, pretože jeho účelom a výsledkom je šírenie strachu a nenávisti, ktoré v konečnom dôsledku môže viesť k neprimeranej reakcii štátu a radikalizácii v spoločnosti. Terorizmus zároveň poškodzuje hospodárstvo, napríklad spôsobením poklesu investovania alebo ochromením turistického ruchu.

36. Novú bezpečnostnú hrozbu predstavuje fenomén zahraničných (teroristických) bojovníkov, teda občanov členských štátov EÚ (vrátane Slovenskej republiky) bojujúcich v zahraničí a následne sa vracajúcich na domácu pôdu alebo do tretích krajín, kde môžu pokračovať v extrémistickej a násilnej trestnej činnosti. Bezpečnostnú hrozbu predstavuje aj infiltrácia migračnej a utečeneckej vlny osobami sympatizujúcimi s radikálnymi a teroristickými organizáciami, veteránmi bojov z konfliktných zón.

37. Pôsobenie organizovaného zločinu je bezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku. Organizovaný zločin sa snaží prenikať do verejného života, sústreďuje sa na nelegálnu výrobu a distribúciu drog, prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi, nelegálne obchodovanie so zbraňami, počítačové pirátstvo, porušovanie práv duševného vlastníctva, finančnú kriminalitu a niektoré formy environmentálnej kriminality a kriminality týkajúcej sa nebezpečných materiálov.

38. Organizovaný zločin poškodzuje hospodárske záujmy Slovenskej republiky predovšetkým pri daňových podvodoch, predajoch verejného majetku, verejných obstarávaniach alebo pri čerpaní dotácií. Často pri tom využíva korupčné praktiky. Prienik organizovaného zločinu do podnikateľského prostredia z dlhodobého hľadiska poškodzuje trhové prostredie v Slovenskej republike. Distribúcia drog a pašovanie ľudí a tovarov do EÚ patria medzi významné zdroje príjmov nielen organizovaného zločinu, ale aj teroristických organizácií, ktoré často priamo ovládajú časť distribučného reťazca týchto komodít.

39. Realizáciu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky podstatne ovplyvňuje schopnosť bezpečnostného systému štátu reagovať na krízové situácie. Súčasné riadenie v bezpečnostnom systéme nie je dostatočne adaptované na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie. Je zaťažené množstvom inštitucionálnych komplikácií, medzi ktorými dominuje vysoký počet subjektov vstupujúcich do riadenia, nejasné horizontálne a vertikálne kompetenčné rozhranie a absencia zodpovedajúcich informačných a komunikačných tokov a platnými právnymi predpismi, ktoré sťažujú adekvátnu reakciu na novovznikajúce hrozby. Funkčnosť bezpečnostného systému Slovenskej republiky je limitovaná aj dôsledkami dlhodobých zdrojových deficitov väčšiny jeho prvkov.

40. Vývoj bezpečnostnej situácie v euroatlantickom priestore a ďalších regiónoch sveta môže mať preto nielen nepriamy, ale aj priamy dopad na bezpečnosť občanov Slovenskej republiky počas ich pobytu v zahraničí.

e. Materiálne, ekonomické a environmentálne bezpečnostné výzvy

41. Pretrvávajúca surovinová a energetická závislosť Slovenskej republiky predstavuje latentnú bezpečnostnú hrozbu, ktorú však nie je možné v plnej miere eliminovať. Zmierňovanie rizík vyplývajúcich z uvedenej hrozby je realizované prostredníctvom projektov zameraných na diverzifikáciu zdrojov, ktorá okrem iného vyplýva zo stratégie Energetickej únie EÚ. Zvýšený dopyt po surovinách a energetických zdrojoch môže priniesť výzvy spojené so zaručením bezpečnej spoľahlivej a efektívnej dodávky všetkých potrebných surovín. Energetická a surovinová bezpečnosť Slovenskej republiky je ovplyvňovaná aj tranzitnou pozíciou krajiny, ktorú si chce Slovenská republika aj naďalej udržať s cieľom budovania bezpečného energetického mixu.

42. Bezpečnosť v Slovenskej republike by mohli ovplyvniť prípadné zásadné zmeny v sociálnom a politickom prostredí. Bezpečnosť závisí aj od sociálnych faktorov, ako sú nízka úroveň sociálnej súdržnosti, prehlbovanie sociálnej nerovnováhy, nerovnomerný ekonomický rozvoj, príjmové a regionálne rozdiely, vzťah k menšinám, demografické zmeny, obmedzená dostupnosť k zdravotnej starostlivosti, nedostatky vo vzdelávacom systéme a korupcia. Pre bezpečnosť sú dôležité aj politické faktory ako dôveryhodnosť politickej reprezentácie, stabilita demokratického právneho štátu, vymožiteľnosť práva, ako aj zodpovedné a profesionálne pôsobenie všetkých aktérov verejného života, vrátane médií, akademického a mimovládneho sektora.

43. Slovenská republika je konfrontovaná s nepriaznivými dôsledkami meniacich sa klimatických podmienok, spojených s výskytom prírodných a človekom spôsobených mimoriadnych udalostí. Zmena klímy je zdokumentovaná ako faktor, ktorý má vplyv na prírodné ekosystémy a biodiverzitu, zmenu poľnohospodárskej výroby a celé životné prostredie. Vytvára nové výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti a zdravotného zabezpečenia. Súčasťou klimatických zmien je čoraz väčší dopyt po pitnej vode, ktorá sa môže stať žiadanou nedostatkovou komoditou.

44. Ekologické zmeny, znečistenie vzduchu, nedostatok pitnej vody, narúšanie prirodzených ekosystémov vedú k zhoršeniu až ohrozeniu života. Permanentnú hrozbu pre životy, zdravie a majetok obyvateľstva predstavujú živelné pohromy, havárie a katastrofy, a to pre ich nepredvídateľnosť a potenciálne rozsiahle dôsledky.“

Koniec citátu.

Úplné znenie Bezpečnostnej stratégie SR, uznesenia vlády SR č. 459/2017 a komplexný vládny materiál je možné nájsť na portáli vlády SR:  https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/22364/1