Úskalia chemického boja proti mníškam
Zámer letecky postrekovať lesy západného Slovenska vyvolal rozhorčenie verejnosti. Niet divu, vo svojej podstate je zbytočný, nebezpečný a zakázaný, skrátka ultra-chemický overkill.
Krátke video, ktoré som k tejto téme pred pár dňami natočil, sa správa tak povediac virálne. Samozrejme mnohé detaily sa doňho nezmestili, preto tento článok. V čom teda vidím hlavné problémy leteckých postrekov proti mníškam?
Letecký postrek je v EÚ zakázaný od roku 2009, pretože „môže mať významný škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie“. Existuje výnimka, ak sú splnené prísne podmienky. Pozrime sa na to, ako presne SR transponovala smernicu EÚ.
Kým prvá veta smernice hovorí, že „členské štáty zabezpečia, aby bol letecký postrek zakázaný“, náš zákon začína inak a síce, že „letecká aplikácia prípravkov na ochranu rastlín je povolená len vo výnimočných prípadoch“.
Cítite ten rozdiel? Tak hľadáme spôsob ako letecké postreky zakázať, alebo a priori výnimky, ako ich povoliť?
A ako vôbec posudzujeme tie výnimky? Na prvej podmienke sa zhodneme s EÚ – nesmie existovať iná prijateľná alternatíva. Podľa EÚ ďalej musia tiež „existovať zrejmé výhody z hľadiska obmedzenia vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie v porovnaní s pozemnou aplikáciou pesticídov“. SR uvádza podmienku inak a síce, „kde letecký postrek ponúka jasné výhody v porovnaní s pozemnou aplikáciou“ (trochu vágne, že?).
V podobnom duchu je napísaná aj vyhláška, ktorá v podstate hovorí, že leteckú aplikáciu použijeme vtedy, ak by tá pozemná trvala dlhšie, bola drahšia alebo to jednoducho neumožňuje terén.
Niekam sa ale vytratil vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.
Pozrime sa na vážnu situáciu, pre ktorú máme letecky postrekovať a riskovať významný škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Premnoženie húseníc mníšky veľkohlavej sa zatiaľ len očakáva na základe prognóz Lesníckej ochranárskej služby. Ak sa mníška naozaj premnoží, zožerie dubom listy v podobe holožeru. Strom nehynie, listy znovu narastú za pár týždňov!
Škoda môže nastať na zmenšenom prírastku dreva, alebo na hypotetickej slabšej odozve stromu voči „dalším škodcom“. Hm… Húsenica počas rastu intenzívne produkuje trus, a tak hnojí lesnú pôdu v okolí stromu (výpadok rastu tak strom rýchlo nahradí). Na jej premnoženie nadväzuje nárast populácie predátorov, parazitoidov a patogénov, ktoré premnoženú mníšku dostanú opäť do normálu.
Na druhej strane, letecké postreky je nemožné presne cieliť, takže zasahujú široké spektrum rastlín a živočíchov v mieste aplikácie (a v závislosti od vetrových podmienok, aj mimo zamýšľanej oblasti). „Dobré“, „zlé“, chránené. Všetky.
Plánované sú tri postrekové látky
Zatiaľ jediná aktuálne povolená na použitie pri leteckých postrekoch je kontaktný pesticíd Karate Zeon 5 CS. Účinná látka lambda-cyhalothrin rýchlo preniká do kutikuly hmyzu a spôsobuje narušenie nervového systému zasahovaním do sodíkových kanálov, čím dochádza k rýchlemu úhynu hmyzu. Je neselektívny, účinný na všetky druhy hmyzu (a bezstavovcov) a všetky vývojové štádiá. Vplyv na nervový systém vtákov a cicavcov (vrátane človeka) nemožno označiť za prospešný…
Dimilin 48 SC je rastový regulátor. V podstate blokuje tvorbu chitínu (v tele hmyzu). K úhynu húsenice dochádza v priebehu pár dní po konzumácii tak, že sa prakticky „udusí“ v starej pokožke. Tento postrek je selektívny, nakoľko nepostihuje dospelé jedince hmyzu (tie po vyliahnutí už nerastú), avšak nedospelé štádia hmyzu postihuje bez rozdielu druhov.
Biobit XL je biologický prípravok na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki. Po aplikácii prípravku sa baktéria aktivizuje až v tráviacom trakte húsenice. Je selektívny na motýle, takže by nemal byť toxický pre hmyzích predátorov konzumujúcich infikované húsenice (napr. húseničiar pižmový).
Proklamovaná selektivita postrekov na mníšku veľkohlavú, teda ani v jednom prípade nie je reálna.
Postreky majú byť realizované v máji a júni, teda v období najväčšej aktivity hmyzu a vtákov. Dubiny patria medzi najspestrejšie lesy, s množstvom chránených a vzácnych, prevažne teplomilných druhov. Navyše (v porovnaní so smrečinami) rastú tam kde majú, na prirodzených stanovištiach. Netreba tiež zabúdať že v máji a júni, začína hubárska sezóna a dubové lesy (špeciálne v okolí väčších miest) sú intenzívne využívané verejnosťou! Asi to nepôjde s „práškovacím lietadlom“ nad hlavou.
Postreky by postihli podstatne širšiu skupinu živočíchov, než len „cieleného škodcu“. Kontaktný insekticíd, ktorý jediný je momentálne schválený pre leteckú aplikáciu, spôsobí v lese doslova insekticídu. (Wiezik M., 2018)Takže rovnica vyzerá takto:
Riskujeme významný škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, pretože očakávame premnoženie škodcu, ktorý môže nanájvyš spôsobiť o čosi menší prírastok dreva. Skutočne sa divím predkladateľom tohto zámeru. Letecky postrekovať lesy, navyše v extréme exponovanom regióne západneho Slovenska, je jednoducho PR katastrofa. Zdá sa však, že dôležitejšia ako dobré vzťahy s verejnosťou, či súlad s legislatívou EÚ, je potreba minúť postreky, ktoré Lesy SR nedávno nakúpili od Babišovho Agrofertu. Zrejme neboli obstarané na to, aby stáli ladom skladom.
