Jozef Mihál

Jednu miešanú, prosím!

Autor: Jozef Mihál
Publikované júl 2, 2019


Mám rád zmrzlinu. Citrónovú, vanilkovú, orieškovú… a preto už ako malý chlapec v Nitre na Párovciach som si u nášho Balkánca najradšej objednával miešanú.

Bol by som rád, keby sa na Slovensku ľuďom znížili dane z príjmov. Jednak návratom k rovnej dani, jednak zvýšením nezdaniteľnej časti. Príjmy ľudí by sa zdaňovali spravodlivejšie a zvýhodnilo by to tých, čo zarábajú málo. Pracujúci s minimálnou mzdou by nemali platiť žiadnu daň. Tak je to v mnohých štátoch Európy a tak to bolo pred nástupom druhej Ficovej vlády na Slovensku.

Každá diskusia, ktorú som na tému zníženia daní ľuďom viedol v uplynulých rokoch s ministrom financií, sa skončila jeho konštatovaním, že sa to nedá, lebo by sa znížili príjmy samospráv. Ak to neviete, 70 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb ide mestám a obciam a zvyšných 30 percent ide do rozpočtu VÚC. Štát samotný si nenecháva nič, všetko ide samosprávam.

Súčasťou predvolebných „sociálnych“ balíčkov je aj návrh strany Most-Híd na zvýšenie nezdaniteľnej časti. Zdá sa, že tento návrh prejde. Možno preto, lebo máme nového ministra financií, ktorému až tak na samosprávach nezáleží. Respektíve preto, lebo keď môžu z cudzieho rozhadzovať Fico a Danko, prečo by sa o čosi nepokúsil aj Bugár. Napriek tomu, že sa okamžite a razantne ozvali zástupcovia samospráv.
Keby nešlo o záchvat predvolebného populizmu, návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti by som podporil.

Veď v programe strany Spolu – občianska demokracia máme nastavenie nezdaniteľnej časti tak, aby sa z minimálnej mzdy žiadna daň z príjmu neplatila. Teda ešte zásadnejšie, ako navrhuje Most-Híd.

Vtip je však v tom, že Spolu – občianska demokracia bude súčasne presadzovať nastavenie príjmov samospráv na báze takzvaného daňového mixu. To znamená, že samosprávy budú dostávať svoj podiel nielen z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale aj z výnosu ďalších daní, ktoré vyberá štát. Z dane z príjmov firiem, z DPH a pokojne aj zo spotrebných daní. Ako presne, to musí byť, samozrejme, predmetom podrobnej diskusie so samotnými samosprávami. Akýkoľvek pohyb so sadzbami nejakej dane alebo s nezdaniteľnými časťami či výnimkami tak rovnako pocítia občania, samosprávy či štát.

Návrhu na zníženie daní formou zvýšenia nezdaniteľnej časti by sa dalo zatlieskať. Srdce hovorí za, rozum však proti. Vládna koalícia mala štyri roky na to, aby upratala systém podielových daní. Nestalo sa, je to teda úlohou ďalšej vlády. A nie je to jediná úloha, pokiaľ ide o náš daňovo-odvodový systém…

Tento komentár bol pôvodne zverejnený na webe hnonline.sk.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *