Z obstarania vrtuľníkov sa treba poučiť!
Konečne! Vzdušné sily po prvý raz použili špičkový vrtuľník Black Hawk na hasenie požiaru. Trvalo to pár rokov od nákupu, lebo ani toto obstarávanie nebolo bez chyby. Nezopakujme ju u BOV 4×4!
Ministerstvo obrany oznámilo, že na hasenie požiaru v nedostupnom teréne po prvý raz použilo aj nový vrtuľník UH – 60 M „Black Hawk“. No konečne! Táto správa ma úprimne potešila a gratulujem aj našim pilotom k získaniu potrebnej zručnosti a istoty pre takúto náročnú a rizikovú operáciu. Nie je to síce primárna úloha pre túto techniku, ale pomáhať občanom a krajine aj pri živelných pohromách je jednou z nosných úloh ozbrojených síl popri obrane štátu, plnení asistenčných úloh a spolupráci so spojencami. Schopnosť hasiť požiare bola u Blackhawkov dlhodobo avizovaná a propagovaná a teraz sme sa jej dočkali aj reálnej v akcii. Palec hore pre naše vzdušné sily a ministerstvo obrany!
Obstaranie vrtuľníkov nebolo ideálne
Postup pri obstarávaní týchto špičkových strojov je presne ukážkou, ako sa vlastne to obstarávanie alebo modernizácia ozbrojených síl robiť nemá. Nie preto, že by sa nakúpilo zle alebo nevýhodne, ale preto, že sa postupovalo nesystémovo. Slovensko postupne strácalo techniku a spôsobilosti vrtuľníkového letectva. Teda rapídne ubúdalo bojových aj viacúčelových (dopravných) vrtuľníkov. Keďže sme nemali dosť peňazí ani politickej odvahy na veľké riešenie, tak sme sa rozhodli zachrániť vrtuľníkové letectvo aspoň nákupom výkonných viacúčelových vrtuľníkov. Narýchlo a potajomky sme kúpili jedny z najlepších, ale aj najdrahších vrtuľníkov od Sikorski, stroje UH-60 M „Black Hawk“. Ide o najmodernejšou verziu špičkových strojov, ktoré sa osvedčili aj v ťažkých podmienkach Blízkeho Východu a Afganistanu. Sám som mal možnosť v nich opakovane lietať v Afganistane. Lenže, aby sme nedráždili bývalého premiéra, aj východných bratov, tieto vrtuľníky sme kúpili absolútne bez akejkoľvek výzbroje a dokonca aj bez vybavenia na plnenie ich „humanitárnych“ misií vrátane hasenia požiarov.
Práve výber tohto typu vrtuľníka bol výsledkom kompromisu a hľadania multifunkčnosti, aby sme nemuseli kupovať aj dopravné aj bojové (útočné) vrtuľníky. Nákup prišiel v čase eskalácie ukrajinskej krízy a preto viacerí oponenti, dokonca aj z radov bývalých vysokých vojenských funkcionárov, konšpirovali o účele nákupu. Aj napriek tomu, že vzhľadom na členitosť terénu Slovenska a zraniteľnosť pár našich hlavných severo-južných trás, sú práve vrtuľníky ideálnymi prostriedkami nielen pre obranu, ale aj dopravnú obslužnosť v prípade katastrofy alebo krízovej situácie. Asi aj preto sa tieto vrtuľníky nakúpili nakoniec úplne holé, bez akejkoľvek výzbroje a dokonca aj bez aktívnych ochranných opatrení. Ministerstvo pod vedením Martina Glváča zdôrazňovalo ich poslanie na prepravné úlohy a plnenie rôznych podporných a humanitárnych úloh, hasenie požiarov a prepravy nákladov v podvese.
Multifunkčnosť, vysoký výkon a vynikajúce manévrovacie schopnosti a schopnosť používať aj výkonné systémy palebnej podpory robí tieto stroje ideálnym a v našom prípade aj jediným prostriedkom na rýchle zasadenie napríklad špeciálnych síl alebo kománd do náročného terénu. To môže byť niekedy aj „horúce“ a takýto výsadok alebo extrakcia vojakov môžu vyžadovať aj palebnú podporu zo vzduchu. Veď sú to vojenské stroje, nie výletné lietadlá. Lenže žiadna výzbroj sa k nim nenakúpila a tak na nejaký čas sú tieto stroje predurčené na úlohu jedného z najdrahších vrtuľníkov na plnenie bežných prepravných úloh.
Po včerajšku už vieme, že aspoň môžeme hasiť. Ochrániť bojový výsadok alebo podporiť pozemné jednotky paľbou zo vzduchu ešte nevieme. Vraj sa na tom pracuje, tak držím palce.
Nevstupujme do tej istej rieky aj s BOV 4×4
Súčasné vedenie MO SR chce podobný lapsus svojich predchodcov zopakovať. Chcú nakúpiť drahé BOV 4×4 bez akýchkoľvek zbraní a zariadení a tento „drobný“ problém nechať na samostatné obstarávanie, alebo ďalšiu vládu. Keď sa ma redaktor TV Markíza prvý krát opýtal na čerstvo ohlásenú verejnú súťaž, podporil som ju. Dokonca rezort obrany ohlásil aj podstatne nižšiu cenu obstarania. Už sme si viacerí naivne mysleli, že na obrane dostali rozum, keď oznámili menej ako polovičnú hodnotu zákazky na 404 (424) kusov oproti pôvodnej sume 780 mil. eur. Rýchlo vyšlo najavo, že to asi bola len finta s rozdelením na holé „šasi“ a zvyšok zbraňovej nadstavby a vybavenia. U vyslovene pár špecifických aplikácií sa takémuto postupu dá rozumieť, ale u zvyšku „štandardných BOV“ sa mohlo predsa postupovať normálne, teda obstarať celkovú konečnú verziu aj s výzbrojou.
Následne kolega J. Naď prišiel s informáciami, že požiadavky na túto techniku sú napísané účelovo pre konkrétny typ techniky. Ministerstvo požiadalo o preverenie obstarania a Úrad pre verejné obstarávanie začal kontrolu tejto súťaže a preto ju pozastavil. Teda ešte nie je zrušená, len vykonáva kontrolu. Ak je čo i len náznak pochybnosti o transparentnosti a férovosti súťaže, treba všetko preveriť.
Lenže to zrejme nebude jediný problém s týmto obstarávaním. Ide totiž o to, či vôbec sú operačné požiadavky na obstaranie tejto techniky rozumné a optimálne z hľadiska priorít ozbrojených síl a účelu tejto techniky, Známy bloger V. Bednár na prehnané požiadavky a tým aj vysokú cenu upozornil už pred časom vo svojom článku.
Nejdem ani obhajovať všetky tvrdenia, ani sa s autorom blogu sporiť. Chcem poukázať na to, kde súhlasím s ním. BOV 4×4 nie je hlavný a najdôležitejší druh bojovej techniky pre naše ozbrojené sily. Netreba hľadať ten najdrahší a najlepší na svete, ale taký, ktorý optimálne splní operačné požiadavky. Aj vojaci by mali dostať rozum a vedieť sa rozhodnúť, čo je pre nich dôležitejšie. Nestačí len krčiť ramenami, keď sa napríklad staré odmínovacie komplety Boženy (vylepšený a prispôsobený zemný stroj) opravujú za státisíce EUR, takmer za ich pôvodnú nákupnú cenu, ak nie vyššiu. V civile je to jednoduché. Ak som podnikateľ v nejakej oblasti, kde mám jadrový biznis, tam investujem do najlepšieho vybavenia, lebo na tom závisí moja existencia ako podnikateľa a zvyšok si kúpim primerane dobré, za rozumnú cenu. Prečo v armáde neuvažujeme rovnako?
Ak Portugalci dokážu obdobnú techniku nakúpiť niekoľko násobne lacnejšie, tak niekde robíme chybu. Isto, majú asi odlišné operačné potreby a takticko-technické požiadavky, ale predsa. Niekedy drobnosť, o niečo vyššia požiadavka, dokáže dvihnúť cenu aj o desiatky percent, lebo musíte ísť do inej kategórie technológie. Ale v konečnom dôsledku prírastok úžitkových vlastností bojového prostriedku ako celku je minimálny. O to presne asi ide aj v prípade BOV 4×4. Každých sto miliónov eur, ktoré sa vydajú v tomto obstarávaní zbytočne naviac, bude zúfalo chýbať niekde inde! Už to vidím, ako sa občania vzdajú zdravotníctva aj školstva, len aby sme mali tie najlepšie BOV 4×4. Je na odborníkoch v armáde aj ostatných občanoch, čo si z toho zoberú. Či táto kritika je z mojej strany potápanie ministra pár mesiacov pred koncom volebného obdobia, alebo obava o stav a osud armády a aj štátu. Občania majú len obmedzenú kapacitu platiť všetko to, čo potrebujeme. Aj ich trpezlivosť má svoje medze.
Do programu SPOLU – občianska demokracia som napísal, že dôraz budeme klásť na dôveru občanov, transparentnosť a efektívnosť. Obrana a bezpečnosť sú mimoriadne nákladné a odčerpávajú zdroje, ktoré by sme vedeli využiť aj v iných oblastiach. Musíme vytvoriť taký systém obranných a bezpečnostných investícií, ktoré garantujú občanom, že nikto sa na úkor ich ochrany a bezpečnosti bezdôvodne neobohacuje.
Niekedy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty, ako nezmyselne kráčať zlým smerom. Súťaž na BOV 4×4 treba ukončiť, prepracovať špecifikácie a začať nanovo a poriadne.
Blog bol pôvodne zverejnený na webe sme.sk.
