Martin Pekár

Výmysel slovenského úradníka môže stáť štát až miliardu

Autor: Martin Pekár
Publikované júl 26, 2019


Nedávno som čítal jeden článok o tom, ako sa oživil najväčší kartel na diaľniciach a toto ich konanie môže stáť štát obrovskú pokutu. 

Kartele na diaľniciach

V celom prípade ide o to, že  tri subjekty: 1. Združenie Mengusovce (Strabag a.s., Doprastav, a.s., BETAMONT, s.r.o.), 2. Konzorcium JV IS – Skanska (Inžinierske stavby, a.s., Skanska DS, a.s. Banské stavby, a.s.) a 3. MOTA – ENGIL, S.A. podali v rámci medzinárodného tendra ponuky, ktoré boli koordinované.

Správa o činnosti Protimonopolného úradu  (PMÚ) z roku 2005 uvádza nasledovné:

„Na základe šetrenia a analýzy podkladov úrad preukázal, že sedem  stavebných spoločností vopred koordinovalo tvorbu ponukových cien vo verejnej súťaži na realizáciu stavby „Diaľnica D1 Mengusovce – Jánovce úsek 0,00 – 8,00 km, čím došlo k uzatvoreniu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá je zo zákona zakázaná. Ponuky všetkých troch nezávislých uchádzačov neboli výsledkom ich nezávislej tvorby na základe vlastných cenových databáz, odporúčaných cenníkov stavebných prác, poznatkov a praktických skúseností z účasti v iných súťažiach, vlastných podmienok na realizáciu a pod.

V danom prípade uvedeným správaním zároveň došlo aj k porušeniu článku 81 Zmluvy o založení ES, nakoľko išlo o medzinárodnú verejnú súťaž, ktorej sa mohli zúčastniť aj záujemcovia z iných krajín a mohlo dôjsť k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi EÚ.

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže zakazuje podnikateľom uzatvárať kartelové dohody, resp. koordinovať svoje správania, pretože spôsobujú značné škody tak odberateľom, ako aj spotrebiteľom, pričom  odborné odhady uvádzajú možný nárast cien v dôsledku kartelových ujednaní  od 10 do 50 %. Koordinácia správania v procese verejného obstarávania patrí medzi najzávažnejšie protisúťažné praktiky tzv. ťažké kartely, preto tvrdé postihy voči členom takýchto kartelov sledujú aj preventívny cieľ, a to odradiť podnikateľov od podobných praktík. Celková  pokuta uložená siedmym účastníkom kolúzneho správania bola vo výške 1 473 978 000,- Sk (49 126 238,82 EUR).“

Päťročný zákaz pre členov kartelu

Firmy zároveň dostali od UVO 5 ročný zákaz zúčastňovať sa verejných zákaziek. Samotné firmy sa odvolali a rada PMÚ ako odvolací orgán znížila pokutu na 1,35 mld. Sk (44,81 mil. EUR).  Oslobodila tiež od pokuty spoločnosť Skanska BS, ktorá podľa úradu bola viazaná rozhodnutiami materskej spoločnosti Skanska DS. Najvyššiu sankciu, zhruba 418 miliónov Sk (takmer 14 miliónov eur), mala zaplatiť Mota-Engil. Firmy ohlásili, že sa pokúsia zvrátiť rozhodnutie PMÚ na súde; Krajský súd v Bratislave potom odložili vykonateľnosť rozhodnutia, a tým aj zaplatenie pokuty.

Do tejto doby si štát v zásade plnil svoje úlohy. Potom však 13.12.2007 generálna prokuratúra pod vedením Dobroslava Trnku podala protest proti usmerneniu UVO o zákaze účasti firiem v tendroch, ktorému úrad vyhovel, avšak aj podľa nového rozhodnutia zákaz zúčastňovať sa tendrov trval. Na sklonku roku 2007 začali jedna firma za druhou vyhrávať pojednávania na Krajskom súde Bratislava.

Stačilo odložiť vykonateľnosť rozhodnutia a nikto nebol potrestaný

Dňa 30.12.2013 Najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu o zrušení pokuty a vrátil celému prípadu správny smer. Ústavný súd však v roku 2014 sťažnosti firiem vyhovel a odložil vykonateľnosť rozhodnutia, na čo Najvyšší súd v roku 2016 reagoval potvrdením pôvodného. V roku 2014 nasledovali zmätky, kedy bolo jasne vidieť, že štát firmám chce zákazky prihrať, ale nie je si istý ako. Pri jednofarebnej vláde Smeru-SD UVO v roku 2014 vydalo veľmi šalamúnske rozhodnutie a to, že trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa mal počítať od roku 2004, kedy sa súťaž zverejnila a teda uchádzači začali svoj postup koordinovať!

Trest, ktorý nie je trestom a výška pokuty pre štát viac ako 900 mil.

Treba povedať, že slovenský úradník mal neskutočnú vôľu dostať tieto firmy zo zákazu súťažiť, keď vymyslel takýto výmysel. Pre predstavu je to ako keby niekto vykradol banku v roku 2004 a v roku 2014 by dostal po súdnych prieťahoch 6 rokov basy a vlastne už by ani nemusel do výkonu trestu nastúpiť, lebo by mu ho rátali odo dňa kedy sa skutok stal. Takúto absurditu si naozaj nikto nevie predstaviť, ale v rámci rozhodovacej praxe UVO to možné je. Teraz sa musí plnenie zákazu vysvetľovať audítorom EÚ, ktorý nie sú naivní a vidia úmysel slovenského úradníka zvýhodniť tieto firmy. Toto rozhodnutie však môže stáť daňových poplatníkov aj 20% preplatených EU fondov, čo pre predstavuje 956 mil. EUR z OPII (rozpočet MD na rok 2019 je 1 156 mil. EUR).  Len pre porovnanie sociálny balíček, ktorý súčasná vláda pripravuje, má mať hodnotu 500 mil. EUR. To znamená, že by sme museli vrátiť takmer dvojnásobok prostriedkov. Je to taká vysoká pokuta, že zhltne skoro celý rozpočet ministerstva dopravy na rok 2019 a nasledujúcej vláde doslova znemožní akýkoľvek rozvoj infraštruktúry na Slovensku.

Tento blog bol pôvodne zverejnený na SME.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *