Ministerstvo platí za nové, dostáva však mosty zrelé na rekonštrukciu
Jeden Murphyho zákon hovorí – zlý začiatok, ešte horší koniec. Na začiatku výstavby D4R7 bolo vecí, ktoré sa nevydarili viac ako dosť.
Dlhé obstarávanie so zlými súťažnými podkladmi, nízka cena, stavba bez stavebných povolení, tajné a predražené výkupy pozemkov, kontaminovaná zemina, ničenie životného prostredia pomocou „dočasných“ štrkovní atď. Toto všetko sa dá jednoznačne posúdiť ako zlý začiatok. Ak teda platí spomínaný Murphyho zákon, je možné predpokladať, že to bude už len horšie. Momentálne sa na stavbe dokončujú niektoré mosty a cesty, ktoré idú zväčša do užívania obciam, SSC či Hlavnému mestu. Začala sa veľmi skloňovať ich kvalita. Koncesionár neváha porušovať zákony (§2 odsek (4)) a normy, len aby ušetril. Všetci rozumieme, že bezbrehé plytvanie nie je v poriadku a nikto ho od súkromnej spoločnosti nečaká, avšak šetrenie spôsobom úmyselného obchádzania zákona by nemalo zostať bez povšimnutia. Rovnako tak šetrenie na úkor kvality a bezpečnosti je neprípustné. Uvediem zopár najzávažnejších porušení, ktoré dokladujú neodbornosť koncesionára.
Odvodňovacie zariadenia sú ukladané voľne do terénu a nie do betónového lôžka. Životnosť takéhoto zariadenia nie je viac ako rok a pri jeho porušení môže dôjsť až k podmývaniu mosta a následné nekontrolovateľné sadanie. Aby sa nezosunuli, tak ich na spodnej časti drží drevený kolík!
Most, nachádzajúci sa na ceste I. triedy, je voľne prístupný verejnosti a preto musí byť zabezpečený aj bezpečný peší prechod cez most, ktorý sa na tejto ceste nachádza. Medzery v zábradlí nesmú prekračovať stanovenú hodnotu 12 cm. Nameraná hodnota bola 16 cm.
Zabudnutá a zabetónovaná drevená lata v úložnom prahu mosta. Úložný prah mosta je konštrukcia, ktorá prenáša zaťaženie od nosnej konštrukcie mosta. Niečo také by ste určite nechceli mať v základoch domu.
Mostný záver by mal byť vodotesný, aby sa prípadná slaná voda (chloridy od posypového materiálu) nedostala na konštrukciu. Tento na fotografii však prepúšťa vodu, ktorá bude negatívne vplývať na životnosť úložného prahu.
Na fotke je vidieť ušmyknuté elastomerové ložisko (cca 3 cm mimo svojej polohy). Fotka bola zhotovená pri teplote 10°C, ložisko by malo byť zvislé, bez akýchkoľvek deformácií. Na tomto ložisku je vidieť a že už vyčerpalo svoju možnosť deformácie a ak klesne teplota na 0°C, to bude mať za následok ešte ďalšie „scvrknutie“ mosta a teda defekt na ložisku bude ešte väčší.
Jeden z dôvodov pretekania mostného záveru bude aj ten, že koncesionár nepoužil systémový prvok, ale improvizoval v podobe osadenia lepenky! Tá vplyvom atmosférických účinkov stvrdne za pár mesiacov a následne sa rozpadne.
Odvodňovač má byť pod úrovňou vozovky max. 0,5 cm. Tento je „utopený“ 1,5-2 cm pod vozovkou.
Odvodňovač nie je osadený priamo pri rímse, čo spôsobí, že voda namiesto toho, aby do neho vošla, tak ho jednoducho obíde.
Po prvom intenzívnejšom daždi sa siete zo strmých svahov zosunuli. Dôjde k erózii svahu a v najhoršom prípade aj k zosuvu násypu.
Tých chýb je omnoho viac, ako sa mi zmestí do jedného blogu. Ak by si niekto myslel, že veď sa bude koncesionár o tieto mosty starať 30 rokov a následne ich ešte musí zrekonštruovať, tak je na omyle. Tieto nedostatky pochádzajú z mostov, ktoré koncesionár odovzdal správcom. Mosty, ktoré odovzdáva, sú vo veľkej miere zatriedené do stavebnotechnického stavu č. 3 zo 7! Sú teda vhodné na rekonštrukciu a to sú pritom nové! Pán minister, za toto budeme teda platiť koncesionárovi? Všetko je to bohužiaľ vina ministerstva a faktu, že nemá na stavbe nezávislý dozor, ktorý by dohliadal na koncesionára a nedovolil sfušovanú prácu odovzdávať do užívania.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
