Moja cesta ku kandidatúre do parlamentu.
Po roku budovania kapacít a expertíz na magistráte najmä v oblasti dostupného nájomného bývania som ako členka strany Spolu dostala možnosť rozhodnúť sa, či chcem kandidovať do parlamentu. Bolo to jedno z najdlhšie trvajúcich rozhodnutí. Prispeli k tomu udalosti, ktoré sa udiali, počas mojej verejnej angažovanosti v komunále. Už spomínanú kauzu okolo nevýhodnej zmluvy medzi mestom a spoločnosťou nám pomáhal riešiť mladý investigatívny novinár. Zoznámili sme sa, potykali si, občas, keď sme opäť niečo „našli“, zašli na pivo. Správa o Janovej smrti ma zastihla v čase, keď sme opäť rozkrývali pozadie akejsi predraženej zmluvy. Sadla som si na zem, nedokázalo som plakať, lebo som tomu nedokázala uveriť. Neverím tomu dodnes.
Celý svoj profesijný život som pracovala v neziskovej sfére. Pätnásť rokov som ako riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska prostredníctvom projektu Hodina deťom pomáhala zakladať a financovať tisícky projektov po celom Slovensku. Aby deti mali svojich dospelých, ktorí ich inšpirujú, sprevádzajú a chránia, ak to bude treba. Trúfam si povedať, že väčšina neziskových organizácií, ktoré ponúkajú program pre deti v ich voľnom čase, boli spolufinancované Nadáciou pre deti Slovenska…
Celý blog si môžete prečítať tu.
