Pavel Nechala: Whistleblowing nie je bonzovanie
Ruku na srdce. Koľkí z vás vedia, že pri nahlásení korupcie máte nárok na ochranu, napríklad pred účelovým prepustením zo zamestnania? V roku 2017 to vedel iba každý piaty občan Slovenska.
Prvýkrát som o whistleblowingu počul v roku 2002. Bol som na vzdelávacom pobyte Spojených štátoch amerických. Navštívil som vtedy advokátsku kanceláriu, ktorá sa venovala ochrane oznamovateľov. Dodnes si pamätám, že prvú vec, ktorú klientom hovoria je, aby si to veľmi dobre rozmysleli. Riziká pre jednotlivca sú totiž pri nedostatočnej ochrane vysoké.
Ako spolupracovník Transparency International Slovensko som sa tejto téme začal venovať systematickejšie v roku 2009, keď Rada Európy prijala rezolúciu súvisiacu s potrebou prijatia právnej úpravy whistleblowingu. Videl som, že je to téma, ktorá rezonuje vo viacerých krajinách. Dôvodom popularity boli výskumy efektivity nástrojov na preukazovanie podvodov. Tie klasické, ako interný audit alebo vnútorná kontrola, majú úspešnosť na úrovni 12 – 15 %. V prípade chráneného oznamovania je to okolo 40 %. Čo je aj logické – pretože oznamovateľ je priamym svedkom nekalých praktík a na druhej strane auditor sa pokúša vytvoriť mozaiku z nepriamych dôkazov.
Pískanie na píšťaľku
Informátorstvo, bonzovanie, udavačstvo… Ťažko nájsť slovenský ekvivalent na anglický výraz whistleblowing, ktoré by v nás nevzbudzoval negatívne emócie. Ide však o medzinárodný pojem pre oznamovanie nežiaducej činnosti vo firmách a organizáciách verejného sektora.
Odborná literatúra definuje až 38 oblastí, kde môže dochádzať k nekalým praktikám. Častým prípadom je obchádzanie verejného obstarávania, čiže rôzna kooperácia s uchádzačmi, účelovo nastavené súťažné podklady. Alebo zamestnávanie napr. známych či príbuzných, hoci nemajú adekvátnu kvalifikáciu.
Oznamovanie nekalej činnosti u nás ešte stále nie je veľmi bežné. Obavy na strane oznamovateľa sú pochopiteľné. Riskuje zamestnanie, rodinný život, psychický stav. Dostáva sa do ťažkej stresovej pozície. Napriek tomu sa ozýva čoraz viac jedincov, ktorí chcú nekalú činnosť nahlásiť. A práve preto je zákon o chránenom oznamovaní – whistleblowingu dôležitý.
O tom, ako nahlásiť korupciu nájdete viac informácii na → https://zastavmekorupciu.sk/ako-oznamit/
Nefunkčný zákon o oznamovaní nekalej činnosti
Ochranu oznamovateľov zastrešuje na Slovensku už v poradí druhý zákon. Na príprave oboch právnych úprav som sa podieľal. Prvý, z roku 2014, zveril právomoci pri ochrane oznamovateľov inšpektorátom práce. Nová úprava z marca 2019 priniesla vytvorenie Úradu na ochranu oznamovateľov ako samostatnej inštitúcie. Nejde o neobvyklé riešenie, podobné majú vo viacerých krajinách.
Žiaľ, zatiaľ sa úrad sprevádzkovať nepodarilo. Vládna koalíca nebola schopná za 10 mesiacov vybrať z kvalitných uchádzačov nikoho. SMER-SD, SNS a Most-Híd nám tým dávajú jasne najavo, kde majú boj s korupciou. Pritom, podľa posledného prieskumu, korupcia je top témou Slovákov a Sloveniek. (Focus pre TIS, 7.1.2020)
Budúci týždeň sa má hlasovať o nových kandidátoch, ale mám veľkú pochybnosť, že niekoho zvolia, keďže sa nevedia zhodnúť už na ničom.
Mojím cieľom, bude v prvom rade sfunkčniť úrad, a teda aj zákon. Do budúcna by som chcel, aby pôsobnosť Úradu na ochranu oznamovateľov bola rozšírená aj o prevenciu boja proti korupcii. Znižovanie korupcie je práve účinnejšie cez prevenciu a budovanie prostredia odolného voči zlyhaniam jednotlivcov.
Uvedomujem si, že táto vízia sa buduje postupne a vyžaduje si okrem práce aj čas. Čo však môže spraviť každý z nás je, aby sme prestali oznamovanie korupcie či podozrivej činnosti vnímať ako udavačstvo či bonzovanie. Mali by sme sa postaviť ako spoločnosť za tých, ktorí sa k tomuto odhodlajú. Aj oni sú pilierom pre to, aby sme odbnovili dôveru v inštitúcie a najmä v boji proti korupcii.
Každý z nás môže začať s uvedomením, že whistleblowing nie je bonzovanie. Je to odvaha vytvárať krajinu, kde sa podvody a korupcia netolerujú.
Volám sa Pavel Nechala a kandidujem do parlamentu v koalícii PS/Spolu pod číslom 31, pretože mi záleží na tom, aby Slovensko bolo spravodlivá krajina.
Tento blog bol pôvodne zverejenený na webe SME.
