Nový minister pôdohospodárstva zobe ŠL TANAPu z ruky
Je zarážajúce ako rýchlo a najmä nekriticky si nový minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa osvojil argumenty ŠL TANAPu. Zrejme si nevšimol, že ho lesníci klamú.
Prednedávnom napríklad obvinil mimovládne organizácie zo „zeleného výpalníctva“, pretože vraj zdržujú udeľovanie výnimiek na spracovanie kalamity. Keby si vyžiadal spis od Krajského úradu životného prostredia v Prešove zistil by, že ukončeniu správnych konaní bránia práve ŠL TANAPu odvolávaním sa voči rozhodnutiam, ktoré im nevyhovujú, ale aj nedodávaním potrebných podkladov. Mimovládky sú v prípade spracovania vetrového polomu v TANAPe úplne nevinne.
Keď svetová autorita nepomáha
Na stanovisko najvýznamnejšej svetovej autority v oblasti ochrany prírody – IUCN (svetová únia ochrany prírody), ktoré podporuje riešenia navrhované Správou TANAPu reagoval minister výrokom: „Je to názor jedného subjektu, naši lesníci majú iný názor, aby A-zóna bola vo vyšších polohách“. Naši lesníci sú podľa ministra zjavne dôveryhodnejší ako IUCN.
K ministrovi sa zrejme nedostali informácie o tom, že zonáciu navrhovanú Správou TANAPu podporil okrem IUCN aj svetový fond ochrany prírody (WWF) a viaceré významné slovenské vedecké inštitúcie, napríklad Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV, Akademický senát a Vedecká rada Prírodovedeckej fakulty UK a Slovenská zoologická spoločnosť.
Pochybujem, že vládna komisia, ktorá má dva roky po kalamite prijímať opatrenia vo vzťahu k vetrovému polomu v Tatrách a vyjadrovať sa k zonácii národného parku, je objektívne informovaná o tom, že všetky požiare vo Vysokých a Nízkych Tatrách za uplynulé dva roky vznikli na sprístupnených a spracovaných lokalitách, väčšina pravdepodobne vďaka lesným robotníkom. Možno vládna komisia ako hlavné protipožiarne opatrenie navrhne vyťažiť drevo v Tichej a Kôprovej doline.
Riziko environmentálnych hrozieb
Vyťaženie dreva by určite zvýšilo riziko vzniku požiarov v tomto území, najhorľavejšia je totiž haluzina ležiaca na rúbaniskách spolu so suchou trávou. To ale nie je podstatné, podstatné je zrejme to, čo chcú ŠL TANAPu a oni chcú vyťažiť drevo všade tam, kde je to technicky možné. A minister im v tom pomôže.
ŠL TANAPu podsúvajú politikom a verejnosti nepravdivé a skresľujúce informácie aj o podkôrnom hmyze. Za jeho premnoženie môže podľa lesníkov opäť predovšetkým Tichá a Kôprová dolina. To, že je rovnako veľa podkôrnikov aj v lokalitách, kde bol polom spracovaný sa už nedozvieme a myslím, že sa to od lesníkov nedozvie ani minister.
ŠL TANAPu mohli spracovať 92 % plochy postihnutej vetrovou kalamitou a to aj urobili. Len 8 % požadujú ochranári ponechať na prirodzený vývoj. Súčasná, ale aj bývalá vláda venovala enormnú pozornosť tomuto takmer „bezvýznamnému“ problému len preto, že ich lesníci dokázali presvedčiť demagogickými tvrdeniami o ohrození, ktoré hrozí prinajmenšom celým Tatrám kvôli ponechaniu odumretých stromov v lese. Akoby v lese stromy neostávali hniť posledných pár stoviek miliónov rokov. Pre les nie sú hrozbou mŕtve stromy, ale ziskuchtivý lesníci a oklamaní politici.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na SME.
