Michal Wiezik

Deň, keď skolaboval hmyz…

Autor: Michal Wiezik
Publikované január 26, 2019


Stále častejšie sa objavujú správy o kolapse hmyzu. Katastrofické straty na úrovni 80-90% navyše bez zjavných dôvodov prichádzajú priamo z chránených území.

V roku 2017 bol zverejnený výskum z Nemecka, ktorý poukázal na 75% pokles v početnosti hmyzu za posledných 25 rokov. Zaujímavé bolo, že napriek tomu, že sa výskum realizoval v 63 rôznych chránených územiach, pokles bol všeobecný, a nedal sa uspokojivo vysvetliť zmenou počasia, využitím zeme, či štruktúrou biotopov. Dôvod tohto poklesu zostáva nevysvetlený.

Len pred pár dňami som narazil na ďalšiu podobnú správu, tentokrát z tropického Porto Rica. Porovnaním početnosti hmyzu s hodnotami spred 35 rokov dospeli autori výskumu k závratnému 98% poklesu hmyzu s aktivitou na povrchu pôdy, a 80% poklesu hmyzu v korunách stromov. Ide teda o extrémny rozvrat spoločenstva, ktorý sa následne podpísal pod viac ako polovičný pokles populácií hmyzožravých vtákov a žiab. V tomto prípade je dôvod zrejmý, sú ním klimatické zmeny a nárast teploty!

Je to spôsobené tým, že organizmy (v tomto prípade hmyz) žijú v trópoch veľmi blízko hornej hranice teplotnej tolerancie. Aj pomerne nepatrný nárast priemernej teploty tak znamená nebezpečné priblíženie sa k hranici fyziologickej adaptácie. Inými slovami, aj pri miernom náraste teploty dochádza k prehriatiu organizmu. Tento fenomén bol veľmi dobre zdokumentovaný na mravcoch, a špeciálne tých, ktoré žijú v korunách tropických stromov – zhodou okolností ide o druhovo najbohatšie prostredie.

V Porto Ricu v súčasnosti 44% dní v roku presiahne teplota vzduchu 29 stupňov, zatiaľ čo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa takéto dni prakticky nevyskytovali. Dopady oteplenia môžu mať priamy vplyv napr. na plodnosť samcov, ako ukázala štúdia v rámci ktorej len po piatich dňoch nadmernej tepelnej simulácie poklesla vitalita spermií u chrobákov až o 75%. V prírode by niečo podobné plne postačovalo na vyhladenie lokálnych populácií väčšiny druhov chrobákov, motýľov či dvojkrídlovcov – čo, ako sa zdá, môže byť hrozivá realita našich dní. A netreba zabúdať na ďalšie vplyvy spojené s fragmentovaním a ničením biotopov, ktoré prispievajú k zániku už tak ťažko (termicky) skúšaných (meta)populácií druhov.

Netreba zabúdať, že hmyz je všeobecne krátkoveký, a má len obmedzenú schopnosť prečkať nepriaznivé podmienky. Dlhšie trvajúce dažde alebo extrémne teplá môžu veľmi ľahko spôsobiť zánik lokálnych populácií, čo sa pri hmyze deje bežne. Problém nastáva, ak takéto lokálne vymretia nie sú kompenzované príchodom nových jedincov z iných miest – v rámci širokej metapopulácie. Hmyz je vystavený komplexnému vplyvu zmien využitia krajiny, fragmentácie areálov, izolácie lokálnych populácií a dosť možné aj „termickej kastrácii“ – úprimne, to by bolo dosť aj na koňa!

Hmyz zohráva v prírode nespočet úloh v zhode s vysokým druhovým bohatstvom. Na obrázku je výber druhov viazaných na rozkladajúce sa drevo zo smrekového pralesa vo Veľkej Fatre.

Fungovanie suchozemských ekosystémov je s hmyzom veľmi úzko prepojené, a nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že množstvo kľúčových procesov beží doslova na báze hmyzu. Medzi najdôležitejšie patrí účasť hmyzu na kolobehu látok, hlavne v úlohe rozkladačov a konzumentov rastlinnej hmoty, hmyz je nevyhnutný pre opeľovanie rastlín a v neposlednom rade predstavuje obrovskú potravinovú bázu pre hmyzožravé organizmy. Kolaps hmyzu je teda predzvesťou neodvratného rozvratu prírodných ekosystémov v ich dnešnej podobe!

Momentálne je ťažké odhadnúť, či ide o skutočne globálny fenomén, alebo len lokálnu záležitosť, nakoľko podobné porovnania sú závislé na dlhodobých štúdiách a tých nie je veľa. Viem si predstaviť, že pokles hmyzu môže mať iné dôvody v „chladnej“ Európe a iné v „horúcich“ trópoch, každopádne je v našom záujme stratám v tejto funkčnej skupine predísť alebo ich zvrátiť. Pri dôslednom pochopení dopadov tohto „horúceho“ problému doslova až mrazí…

Tento článok bol publikovaný na webe SME.