Ftáčnik podpísal v tajnosti kontroverznú stavbu pri Sade Janka Kráľa
„Sad Janka Kráľa je pre nás obrovská hodnota, ktorú v Petržalke máme“, tvrdil bývalý primátor Milan Ftáčnik. Akú hodnotu mal na mysli? Ako konal, keď nestál pred kamerami? Presadzoval skutočne transparentnosť ako spôsob výkonu verejnej moci?
Existuje už preukázateľná korelácia medzi komunálnymi voľbami a konaním stavebných úradov, ktoré sú pod vedením starostov a primátorov. Neprekvapuje preto, že tak ako po voľbách v roku 2010 (bližšie v blogoch z marca 2012, apríla 2012, apríla 2013, októbra 2013), tak aj po voľbách v roku 2014 ožíva projekt, ktorý verejnosť pozná pod názvom BAJO (projekt síce zmenil meno, ale pôvodný názov je výstižnejší). Starosta Petržalky Vladimír Bajan až po upozornení okresnej prokuratúry zastavil územné konanie v tejto veci v roku 2013. Bolo však iba otázkou času a komunálnych volieb, kedy sa „developer“ pustí do nového pokusu. Ako je pre tento projekt príznačné, konanie zodpovedných volených predstaviteľov viac než prekvapuje.
Pred kamerami je postoj konzistentný
Predmetné lukratívne územie, kde má byť postavené BAJO, vzbudzovalo emócie od začiatku. Pomocou metódy krátkej pamäte verejnosti sme sa dostali od „lesíka“ Krasovského až k 16 – poschodovému projektu.
Takto bojoval proti výstavbe v blízkosti parku M. Ftáčnik v roku 2007: „Proti zámeru, naopak, vystúpil petržalský starosta a nezávislý poslanec mesta Milan Ftáčnik. „To územie by sme nemali vôbec predať, ale zachovať ho ako zeleň,“ vyhlásil. Zároveň navrhol i zrušenie nájomných zmlúv s investorom, čo by stavebnému úradu umožnilo zastaviť proces výstavby v blízkosti Sadu J. Kráľa a zohľadniť záujem verejnosti vybudovať tu nový park.“ Primátor M. Ftáčnik sa rázne postavil pred média aj v roku 2012 a odmietol snahy o takýto projekt. Podobných mediálnych výstupov nájdeme viacero.
Nejde iba o osobné postoje bývalého primátora, ale aj postoj magistrátu k tomuto územiu. V roku 1995 bola Mestským zastupiteľstvom Hlavného mesta SR Bratislavy schválená Urbanistická štúdia, ktorá slúži ako podklad na usmerňovanie investičných činností v danej oblasti. Samotná štúdia bola vypracovaná s náležitosťami Územného plánu zóny, ktorý je pre investičnú činnosť záväzný. Spomínana Urbanisticka štúdia v danom území hovorí o stavbách do výšky maximálne 5 nadzemných podlaží.
Rovnako si magistrát dal podmienku pri posudzovaní susedného polyfunkčného areálu FC Artmédia z roku 2008. Výslovne sa žiadalo zníženie na 7 poschodí z pôvodne navrhovaných 8 poschodových budov.
Základné urbanistické riešenie na tomto území má vyzerať tak, že od výškových budov (medzi mostom Apolo a Starým mostom – naplánované sú až 30 – poschodové projekty) sa bude počet poschodí znižovať tak, aby v dotyku s parkom nepresiahol koruny stromov.
Výstavba bez výškovej regulácie
Verejnosť pri projekte BAJO nemlčala
Proti výstavbe a výrubu stromov na tomto území protestovalo až 14 000 občanov v rokoch 2006 až 2008, aktivity organizovalo občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa.
Aj proti aktuálnemu projektu BAJO bola zorganizovaná petícia, ktorá mimo iného žiada výstavbu najviac do 6 –nadzemných podlaží v mieste dotyky so Sadom Janka Kráľa. Predmetnú petíciu podporilo viac ako 2000 občanov (vrátane viacerých súčasných poslancov miestneho a mestského zastupiteľstva) a jej elektronickú časť nájdete na : http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=652260&cat=80696
Členmi petičného výboru sú aj súčasný zástupca starostu Petržalky Michal Radosa (Sieť)a námestníčka primátora Bratislavy Iveta Plšeková (Most – Híd).
Podrobne sú aktivity o projekte BAJO zmapované aj na stránke www.sadvohrozeni.sk.
Netransparentné rozhodovanie
Bez náznaku snahy otvoriť verejnú diskusiu, bez zverejnenia akýchkoľvek informácií pre verejnosť podpísal M. Ftáčnik súhlasné stanovisko s investičným zámerom na výstavbu 16 – poschodovej budovy v dotyku s parkom. Podozrivé na tomto stanovisku nie je iba to, že bolo vydané na druhý deň po doručení žiadosti na magistrát.
Žiadosť bola totiž doplnená o požadované prepočty až 8.7.2014 a M. Ftačnik podpísal súhlasné stanovisko už 9.7.2014. Zaujímavé je aj skutočnosť, čo nasledovalo po podpise.
V čase rozbiehajúcej sa volebnej kampane síce podpísal bývalý primátor kontroverznú stavbu BAJO. Následne bola celá akcia „utajená“ a počkalo sa na výsledky volieb. Predmetné záväzné stanovisko bolo vydané 9.7.2014, ale na stránke magistrátu zverejnené až 16.12.2014 (po odchode M. Ftáčnika z funkcie). Rovnako doručovanie stanoviska mestskej časti Petržalka trvalo 6 mesiacov, konkrétne bolo stanovisko doručené 19.1.2015!
Neprekvapuje, že aj podanie na Okresný úrad odbor životné prostredie bolo realizované v čase zníženej ostražitosti verejnosti, dva dni pred vianočnými sviatkami dňa 22.12.2014.
Projektu sa venovala aj primátorová urbanistická komisia na zasadnutí 24.6.2014, ale nikto z jej členov sa neozval verejne. Požiadal som preto o sprístupnenie zápisnice z tohto zasadnutia. Podľa stanoviska magistrátu sa na zasadnutiach riešia otázky územnoplánovacích činností a vydávanie záväzných stanovísk, ale zápisnice sa nevyhotovujú. Tiež príspevok bývalého primátora k transparentnosti rozhodovacích procesov.
Rovnaké mlčanie zvolila aj hlavná architektka Ingrid Konrád, ktorá vynikala v minulosti väčšou rozhodnosťou: „V opačnom prípade nejasnosť v cieľoch rozvoja rôznych území spôsobila, že sa v exponovaných častiach mesta postavili objekty, ktoré by tam po zvážení všetkých parametrov (dopravné napojenie, nároky na statickú dopravu, začlenenie do siluety-obrazu mesta, architektonická kvalita) stáť nemali alebo by mali byť minimálne inak orientované s inou výškou, nehovoriac o ich dopade na životné prostredie, zeleň a verejné priestranstvá (Aupark). Zvonku to proste vyzeralo, akoby vedenie mesta stálo bokom vývoja.“
Bulharské konštanty?
Otázky vyvoláva aj skutočnosť, ako sa podarilo dodržať záväzné regulatívy z územného plánu mesta.
Vyvinul som enormné úsilie, aby som sa dostal k informáciám, ktorými disponuje iba magistrát. Zodpovedná pracovníčka Ing. arch. Lívia Barutová mi trpezlivo posielala namiesto overiteľných dát zákonné definície a stanovisko investora, ktorý si neželá sprístupnenie projektu. Následne po niekoľkých dňoch Ing. Mária Kullmanová, vedúca oddelenia územného rozvoja mesta zaslala „údajný“ výpočet.
Z poskytnutých údajov vyplýva jednak nezohľadnenie už stojacej stavby v tom istom bloku, naopak pripočítanie pozemkov, ktoré investor nevlastnil. Požiadal totiž o nájom priľahlých pozemkov od magistrátu, ten sa však v čase vydania záväzného stanoviska nezrealizoval. Tiež nie je známe, či už došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. M. Ftáčnik však poskytol dostatočnú súčinnosť a chýbajúci vzťah investora k 2324 m2 pozemkom nebránil k vydaniu súhlasného stanoviska. Bez započítania týchto pozemkov by Index podlažných plôch nebol deklarovaných 1,78 (regulatív max. 1,8), ale 2,7.
Nejasností je viacero, predovšetkým nie je jasné: aká plocha funkčného celku bola počítaná? V stanovisku k rovnakej stavbe v roku 2009 magistrát s podpisom toho istého primátora M. Ftáčnika vychádzal z výmery 9 161 m2 (nebola však započítaná plocha pod existujúcou stavbou), ale ani po zohľadnení doplnenia sa nedostaneme na takmer dvojnásobok 16 215 m2 ako sa uvádza v roku 2014.
Ako ďalej?
Urbanistické riešenia vyvolávajú vždy vášne, kritiku a naopak používanie argumentu „NIMBY“ prináša reálne škody nielen investorom. Investor má právo predstaviť svoj zámer, aj keď samotný spôsob nadobudnutia pozemkov od magistrátu bol rovnako problematický (kúpna cena v roku 2008 bola približne 751 tisíc euro). Za neprijateľný považujem však spôsob, akým sa projekt BAJO dlhodobo presadzuje.
Bez preháňania je najväčším prejavom arogancie moci zo strany bratislavských komunálnych politikov. Cynicky sa nechalo odznieť pobúrenie viac ako desaťtisíc občanov a bez transparentnej zmeny územného plánu sa realizuje „developerský“ zámer. V súlade so zákonom…uvidíme.
Riešenie z tejto situácie je možné v dvoch krokoch. Prvým je posúdenie vydaného záväzného stanoviska a v prípade potvrdenia nezrovnalostí jeho zrušenie a vydanie nesúhlasného stanoviska. S podnetom som sa spolu s ďalšími obyvateľmi Petržalky obrátil na nového primátora Bratislavy Iva Nesrovnala. Druhým krokom je podrobnejšie zaregulovanie územia v okolí Sadu Janka Kráľa. Rovnaký problém vyvolajú v budúcnosti projekty na území Artmédie, Auparku alebo Incheby. Toto územie si zaslúži koncepčnejší prístup a nie presadzovanie vôle „developerov“ so silným politickým krytím.
Prečo? Veľmi presne to vyjadril fotograf Martin Kleibl, ktorý sa venuje Petržalke a jej histórií, v odpovedi na otázku ohrozenia Sadu Janka Kráľa výstavbou: “ Rozhodne ide o dôležitú časť Petržalky a považujem za hrozné, že z východnej strany je opakovane ohrozované výstavbou. Niektorí si s devastáciou lukratívnych území nedajú pokoj. Snáď sa im to však nikdy nepodarí. V Petržalke totiž stale sú osobité miesta, ktoré majú svoje genius loci a historické opodstatnenie, čo by malo byť pri budúcich zásahoch zohľadňované.“
