5 dní v bratislavskej kolóne
Začiatkom budúceho roka plánuje Ministerstvo dopravy spustenie tendrov na prevádzku verejnej dopravy na regionálnych tratiach. Pôjde o tri trate a štát má záujem o liberalizáciu týchto tratí:
Žilina – Rajec
Košice – Moldava nad Bodvou
Bratislava – Komárno
Na trase Bratislava – Komárno už dnes jazdí súkromný prepravca RegioJet, ktorého kontrakt vyprší v roku 2020. Každý deň vypraví v smere do Bratislavy 28 vlakových súprav. Úprimne, na prvý pohľad to nie je málo, ale na tak veľkú spádovú oblasť, akú tvoria obce Rovinka, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, Miloslavov, Hviezdoslavov, Kvetoslavov, Lehnice, Šamorín a pod., je to naozaj málo.
Lepšie časy a plynulejšia doprava?
Obyvateľom južného Slovenska však svitá na lepšie časy v podobe výstavby PPP D4/R7. Výstavba sa neustále naťahuje a najnovšie informácie hovoria o tom, že ministerstvo dopravy by si želalo aspoň spojazdnenie R7 v roku 2020. Samotnej výstavbe sa obyvatelia tešia a dúfajú, že ich čaká plynulejšia doprava. Žiaľ, nečaká. Výrazná výstavba v oblasti južného Slovenska spôsobuje neustály nárast obyvateľstva, ktorej veľká časť každý deň dochádza do Bratislavy za prácou. Pre týchto obyvateľov sa stal vlak jedinou alternatívou, pokiaľ nechcú každý deň tráviť veľa času v kolónach. Inú možnosť, ako prestúpiť do vlaku, nemajú. Natíska sa tu otázka, čo budú vodiči robiť ďalšie dva roky, keď podľa údajov z roku 2016 strávi vodič v Bratislave v priemere až 25% jazdného času v zápche? Ročne to predstavuje 122 hodín, čo je v podstate až 5 dní!
Osobná automobilová doprava bude jeden z najhorších druhov dopravy do Bratislavy (ak ňou už nie je dnes). R7 bude vyúsťovať na Bajkalskú ulicu, Prístavnú ulicu, poprípade Prístavný most. Rýchly príchod vozidiel do Bratislavy spôsobí to, že tá ich nebude stíhať absorbovať a budú sa aj po vybudovaní R7 tvoriť kolóny.
Ale aby som bol objektívny, tak jazda vlakom od Dunajskej Stredy má aj svoje nevýhody. Každodenná cesta sa predlžuje o pravidelné meškania a to od 5 do 20 minút. Je to najmä z dôvodu, že táto trať je jednokoľajná a vlaky idúce proti sebe sa musia vzájomne vyhýbať na miestach na to určených. Preto ak začne meškať jeden vlak, spustí sa reťazová reakcia a automaticky to ovplyvní aj ďalšie vlaky, hoci tie by za normálnych okolností nemeškali. Skrátka sa na túto trať už viac vlakov v špičke nezmestí. Preto treba hľadať riešenie, ako prepraviť viac ľudí pri rovnakom počte vlakov.
Riešenia existujú
Ako jedno z riešení by sa mohlo zdať predĺženie vlakových súprav. Tu však narážame na problém s nástupišťami, ktoré svoju dĺžkou limitujú aj dĺžku vlakov.
Druhým riešením by mohlo byť zvýšenie kapacity jednotlivých vagónov, napr. by sa mohli zaviesť poschodové vlaky push-pull. To by umožňovalo vlakom pri rovnakej dĺžke prepraviť takmer dvakrát toľko cestujúcich. Týmto odporúčam ministerstvu dopravy, aby sa pri tvorení súťažných podkladov pre prepravcov poriadne zamysleli a riešili aj také veci, ako je maximálny vek nasadených vlakov, minimálny počet dverí na vozňoch, podlažnosť a pod. Stačí si spraviť jednoduchý prieskum medzi cestujúcimi na tejto trati a dozvedia sa, čo ich trápi.
Tretím a podľa mňa najefektívnejším riešením je postaviť druhú koľaj v smere na Dunajskú Stredu. Takmer celá trať vedie po rovine a teda nie je potrebné budovať veľké mosty, prípadne tunely. Ďalším výrazným pozitívom je, že celá trať po Bratislavu by viedla po poliach alebo iných nezastavaných územiach, čo výrazne zjednodušuje výstavbu.
ŽSR za ostatné 3 roky realizovali investičné akcie zamerané najmä na modernizáciu železničnej infraštruktúry vo výške 678 mil. € Určite by malo byť v záujme ŽSR nájsť prostriedky na takýto projekt. Treba si uvedomiť, že dopravnej situácii v Bratislave môže pomôcť jedine rozvoj koľajovej dopravy v kombinácii s MHD.
Nakoniec môžem už len dodať, že vodičom želám veľa pevných nervov za volantom. Budú ich potrebovať.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
