Príspevok na rekreáciu zamestnancov a rekreačné poukazy

Podľa nového § 152a Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019 sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu.

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA POSKYTNÚŤ PRÍSPEVOK

Príspevok na rekreáciu je zamestnancom povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04.

Samotný údaj o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2018 ste uvádzali v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01, resp. postupne vo štvrťročných výkazoch Práca 2-04.

Priemerrný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Viac ako 49 zamestnancov znamená, že príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť aj zamestnávateľ, u ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vyjde napríklad 49,1.

Poznámka: Posudzuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2018, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas). Teda tak ako je to stanovené na účely štatistického zisťovania. Do úvahy sa neberú:

• zamestnanci ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne
• zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách
• zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii
• osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
• spoločníci, konatelia a pod., pracujúci u zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy
• u užívateľského zamestnávateľa sa do úvahy sa neberú dočasne pridelení zamestnanci

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Pri dodržaní podmienok platných pre zamestnanca a pre rekreáciu bude príspevok oslobodený od dane a odvodov rovnako ako u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Príklad

Zamestnávateľ počas roka 2018 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 „dohodárov“. Z počtu 45 zamestnancov v pracovnom pomere bolo 6 zamestnankýň na materskej alebo rodičobvskej dovolenke a 1 zamestnanec bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie ako poslanec NRSR.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Zamestnávateľ  počas roka 2018 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Zamestnávateľ mal počas roka 2018 z agentúry dočasného zamestnávania dočasne zamestnaných 20 ďalších zamestnancov.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. Agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa do počtu nezapočítavajú. Zamestnávateľ preto nemá počas roka 2019 povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Príklad

Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2018 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Z toho 160 zamestnancov bolo dočasne pridelených na výkon práce k iným (užívateľským) zamestnávateľom, 20 zamestnancov pracovalo priamo v agentúre.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 180 – do tohto počtu sa v ADZ započítavajú aj zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. ADZ má počas roka 2019 povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu.

Rovnako ako v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, sa postupuje aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahujú predpisy:

• Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
• Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
• Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov
• Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
• Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

PODMIENKY NA POSKYTNUTIE PRÍSPEVKU, KTORÉ MUSÍ SPLNIŤ ZAMESTNANEC

Na poskytnutie príspevku musia byť splnené podmienky:

• Zamestnanec je zamestnaný v pracovnom pomere (pri dohode nárok nie je).
• Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov.
• Zamestnanec preukáže oprávnené výdavky najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Zamestnanec, ktorý horeuvedené podmienky nespĺňa, nemá právny nárok na poskytnutie príspevku – zamestnávateľ mu však môže príspevok poskytnúť „dobrovoľne“ – v takom prípade však príspevok nebude na strane zamestnanca oslobodený od dane a nebude oslobodený od odvodov.

Pracovný pomer

Základná podmienka na priznanie príspevku je pracovný pomer. Môže to byť pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Môže to byť pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas (pozor, v prípade kratšieho pracovného času sa kráti maximálna možná výška príspevku).

Nárok na príspevok nie je napríklad pri:

• dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
• spoločníkoch, pracujúcich pre vlastnú spoločnosť bez pracovnej zmluvy
• štatutároch – konateľoch, členoch dozorných rád, predstavenstiev … bez pracovnej zmluvy
• profesionálnych športovcoch vykonávajúcich v športových kluboch činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
• bývalých zamestnancoch atď.

Poznámka: Zamestnávateľ môže „dobrovoľne“ poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere – napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom… avšak v takom prípade bude príspevok zdaniteľný benefit – nebude oslobodený od dane a odvodov.

Pracovný pomer trvá ku dňu začatia rekreácie nepretržite najmenej 24 mesiacov

Nárok na príspevok je aj vtedy, ak nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide na seba nadväzujúce pracovné zmluvy, medzi ktorými nie je prestávka ani jedeň deň a v súčte trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (§ 27 a nasl. Zákonníka práce) sa doba trvania pracovného pomeru posudzuje v súčte trvania u aktuálneho a predchádzajúceho zamestnávateľa.

V prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, ktorý predtým u zamestnávateľa pracoval ako dočasne pridelený z agentúry dočasného zamestnávania, sa posudzuje len doba trvania pracovnej zmluvy uzavretej u súčasného zamestnávateľa – nezohľadňuje sa doba predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Nárok na príspevok je pri rekreáciách, ktoré začali v deň, kedy pracovný pomer trval. Ak o príspevok požiada zamestnanec, ktorý v priebehu roka skončil v pracovnom pomere a rekreácia začala až po ukončení pracovného pomeru, nárok nie je.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.1.2015. Pracovný pomer skončil 31.1.2019. Vo februári 2019 preloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 1.2.2019. Rekreáciu si zaplatil vopred ešte v januári 2019. Nárok na príspevok zamestnanec nemá, pretože rekreácia začala až po skončení pracovného pomeru. To že za rekreáciu zaplatil ešte počas trvania pracovného pomeru, nie je podstatné.

Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Môže sa tak stať, že nárok na príspevok na rekreáciu zamestnancovi vznikne až počas roka 2019 – potom, čo trvanie pracovného pomeru dosiahne hranicu 24 mesiacov.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.4.2017. V apríli 2019 preloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 30.3.2019 a skončila 6.4.2019. Pretože rekreácia začala pred 1.4.2019, zamestnanec nárok na príspevok nemá – doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru uplynie až 1.4.2019.

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.12.2017. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 1.12.2019. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala v období medzi 1.12.2019 až 31.12.2019, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2019 a to potenciálne až do výšky 275 eur (viď ďalej).

Príklad

Pracovný pomer zamestnanca začal 30.12.2017. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 30.12.2019. Pokiaľ zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o rekreácii, ktorá začala 30.12.2019 alebo 31.12.2019, bude mať nárok na príspevok na rekreáciu za rok 2019 a to potenciálne až do výšky 275 eur (viď ďalej).

Nárok na príspevok na rekreáciu nie je podmienený aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku. Nárok na príspevok na rekreáciu tak majú aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú:

• na materskej alebo rodičovskej dovolenke
• dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod.
• na neplatenom voľne
• na PN a pod.

Príklad

Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2016. Zamestnankyňa je počas celého roka 2019 na rodičovskej dovolenke. Za rok 2019 má nárok na príspevok na rekreáciu a to potenciálne až do výšky 275 eur (viď ďalej).

Pracovný pomer zamestnanca začal 1.7.2015. Zamestnanec bol v novembri 2018 zvolený za starostu obce a bol z pracovného pomeru uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Za rok 2019 má nárok na príspevok na rekreáciu a to potenciálne až do výšky 275 eur (viď ďalej).

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zákon nehovorí o tom, že by žiadosť musel zamestnanec podať písomne avšak z dôvodu jednoznačnosti a preukázania napríklad pri neskoršej kontrole z Inšpektorátu práce alebo pri daňovej kontrole odporúčam aby si zamestnávateľ definoval postup v internej smernici a pripravil formulár, ktorý zamestnanec vyplní. Návrh takéhoto formulára nájdete na stránke.

V súlade s podmienkami uvedenými vyššie, zamestnanec musí o príspevok požiadať najneskôr 30 dní po skončení rekreácie. Požiadať o príspevok môže teoreticky aj pred začatím rekreácie, avšak na vyplatenie príspevku je dôležité, že musí k žiadosti (hneď resp. do 30 dní po skončení rekreácie) doložiť účtovné doklady, na ktorých musí byť uvedené jeho meno a ktorými preukáže, že za rekreáciu skutočne zaplatil a na rekreácii sa osobne zúčastnil.

Zároveň zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Ak by sa stalo, že túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevok od druhého zamestnávateľa sa musí „dodaniť“. K tomu si všimnite tlačivo „Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti“ platné pre rok 2019 – v ňom je doplnený nový riadok 09, kde sa uvádza príspevok zamestnávateľa na rekreáciu, oslobodený od dane.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Napríklad ak by sa zamestnávateľ rozhodol zamestnancov, ktorí počas roka nemali príspevok vyplatený, „odškodniť“ špeciálnou odmenou, ktorú by naopak nedostali tí zamestnanci, ktorí počas roka príspevok na rekreáciu čerpali – tak poruší (zamestnávateľ) toto ustanovenie Zákonníka práce.

VÝŠKA PRÍSPEVKU A JEHO VÝPLATA

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov (viď ďalej), najviac však v sume 275 eur ročne. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na rekreáciu aj príspevkom zo sociálneho fondu (viď ďalej).

Príklad

Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 400 eur. Príspevok na rekreáciu bude 220 eur.

Iný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 500 eur. Príspevok na rekreáciu bude 275 eur.

Iný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 600 eur. Príspevok na rekreáciu bude 275 eur.

Posledný zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu v sume 1000 eur. Príspevok na rekreáciu bude 275 eur.

Poznámka: Uvedení zamestnanci pracujú v pracovnom pomere na plný úväzok.

Zamestnanec si môže v priebehu roka uplatniť nárok na príspevok viackrát – pri viacerých rekreáciách na nižšie sumy. Zamestnávateľ mu bude postupne vyplácať príspevky a sledovať, či sa neprekročí limit 275 eur.

Príklad

Zamestnanec vo februári preukáže výdavky na rekreáciu č. 1 vo výške 200 eur. Príspevok na rekreáciu bude 110 eur.

V máji preukáže výdavky na rekreáciu č. 2 vo výške 80 eur. Príspevok na rekreáciu bude 44 eur, kumulovane od začiatku roka 154 eur.

V auguste preukáže výdavky na rekreáciu č. 3 vo výške 100 eur. Príspevok na rekreáciu bude 55 eur, kumulovane od začiatku roka 209 eur.

V novembri preukáže výdavky na rekreáciu č. 4 vo výške 300 eur. Suma 55% je 165 eur, zamestnávateľ však vyplatí príspevok vo výške (len)  66 eur, pretože kumulovane od začiatku roka tak bude suma príspevkov spolu 275 eur.

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. Rozhodujúcim na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu je dohodnutý pracovný čas zamestnanca ku dňu začatia rekreácie.

Pozor, u zamestnávateľa na pracoviskách, kde je stanovený 38,75 hodinový, resp. 37,5 hodinový pracovný týždeň v súlade so Zákonníkom práce (pracuje sa na viac zmien, resp. pracovný čas je takto dohodnutý v kolektívnej zmluve a pod.), ide o plný pracovný čas, zamestnanci majú nárok na príspevok v maximálnej výške 275 eur za rok.

Príklad

Zamestnanec má podľa pracovnej zmluvy polovičný úväzok. Výška jeho príspevku na rekreáciu je limitovaná sumou 275/2 = 137,50 eur.

Pozor, príspevok sa nijako nekráti, ak ide o zamestnanca, ktorému v priebehu roka skončí pracovný pomer. Pokiaľ „končiaci“ zamestnanec bude na rekreácii, ktoré začne ešte počas trvania pracovného pomeru, má nárok na príspevok vo výške 55% až do sumy 275 eur za rok.

Príklad

Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na plný úväzok. Pracovný pomer začal v roku 2015. Pracovný pomer končí 31.1.2019.

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu a predloží zamestnávateľovi dňa 10.2.2019 (teda už v čase, kedy pracovný pomer skončil) doklady o svojej rekreácii, ktorá bola v dňoch 25.1.2019 až 2.2.2019, suma úhrady bola presne 500 eur.

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu vo výške 275 eur. Nárok má preto, lebo podmienky spĺňa a rekreácia začala v deň, kedy mu ešte trval pracovný pomer.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55% zo sumy oprávnených výdavkov, suma „nad“ 55% nie je oslobodená od dane – započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok nad limit 275 eur, suma nad limit nie je oslobodená od dane – započíta sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov pre odvody.

Zaokrúhľovanie

Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Výplata príspevku

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa nedohodne so zamestnancom inak.

Zamestnávateľ sa tak môže dohodnuť so zamestnancom napríklad tak, že príspevok bude vyplatený až vo výplate za mesiac december daného roka. „Vtip“ je však v tom, že Zákonník práce nijako neobmedzuje zamestnávateľa a zamestnanca pokiaľ ide o termín výplaty príspevky v prípade dohody – teoreticky by sa mohli dohodnúť i tak, že príspevok bude vyplatený o tri roky a pod….

Príklad

V žiadosti o príspevok na rekreáciu zamestnanec súhlasil a svojim podpisom potvrdil, že príspevok mu bude vyplatený až vo výplate mzdy za mesiac december 2019.

Rekreácia sa uskutočnila od 15.7.2019 do 22.7.2019, doklady zamestnanec predložil včas (do 30 dní od ukončenia rekreácie). Podľa dohody uvedenej v žiadosti o príspevok mu bude príspevok vyplatený až vo výplatnom termíne 12/2019.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad

Zamestnanec si počas roka 2019 v júli 2019 uplatnil nárok na príspevok na rekreáciu. Za túto rekreáciu zaplatil 200 eur, príspevok bol 110 eur.

Ďalšiu rekreáciu absolvoval zamestnanec od 27.12.2019 do 2.2.2020, zaplatil za ňu 400 eur. Túto rekreáciu sa rozhodol uplatniť ešte za rok 2019.

Zamestnávateľ mu vyplatí príspevok vo výške 165 eur. Z ceny rekreácie 400 eur je síce 55% suma 220 eur, ale zamestnancovi už počas roka bol vyplatený príspevok 110 eur. Preto výška príspevku pri druhej rekreácii nebude 220 eur ale len 165 eur.

Príklad

Zamestnanec si počas roka 2019 uplatnil príspevok na rekreáciu v septembri 2019. Na rekreácii bol v auguste 2019, zaplatil za ňu 450 eur. Príspevok na rekreáciu bol 55% zo 450 eur, teda 247,50 eur.

Ďalšiu rekreáciu absolvoval zamestnanec od 27.12.2019 do 2.1.2020, zaplatil za ňu 280 eur. Túto rekreáciu sa rozhodol uplatniť až za rok 2020. Zamestnávateľ mu preto vyplatí príspevok vo výške 55% z 280 eur, čo je 154 eur.  Príspevok sa účtuje už do roka 2020. Zamestnanec tak vedome nechal „prepadnúť“ svoj nárok na príspevok na rekreáciu vo výške nevyčerpaných 27,50 eura.

Zdá sa však, že nevyriešený problém je ako posudzovať príspevky na rekreáciu uskutočnené na konci roka z daňového hľadiska. Viď príklad.

Príklad

Zamestnanec bol na rekreácii od 28.12.2019 do 6.1.2020. V súlade so zákonom zamestnávateľovi predložil žiadosť o príspevok na rekreáciu spolu s faktúrou z ubytovania do 30 dní od skončenia rekreácie – teda dňa 5.2.2020. Príspevok si uplatnil do roka 2019, nakoľko predtým ešte počas roka 2019 príspevok nečerpal.

V tom čase už boli dávno mzdy za december 2019 vyplatené a zamestnávateľ už mal spracovanú aj výplatu miezd za mesiac január 2020. Príspevok na rekreáciu tak zamestnancovi vyplatil až vo mzde za mesiac február 2020 a uplatnil oslobodenie od dane a odvodov.

Pretože príspevok bol vyplatený až vo vyúčtovaní mzdy za mesiac február 2020, z daňového hľadiska ide o príjem (oslobodený od dane) za rok 2020.

Z vecného hľadiska podľa Zákonníka práce však ide o príspevok na rekreáciu uplatnený za rok 2019.

A to bude problém, ktorý najmä v zákone o dani z príjmov nie je korektne a jasne vyriešený…

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu

Okrem príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť na rekreáciu zamestnancov príspevok podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Pozor, tá časť príspevku na rekreáciu, ktorá bude poskytnutá zo sociálneho fondu, je zdaniteľný benefit – zahrnie sa do zdaniteľného príjmu zamestnanca a do vymeriavacích základov na odvody!

REKREAČNÝ POUKAZ

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu s účinnosťou od 1. januára 2019 medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patrí rekreačný poukaz vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý môže použiť výlučne osoba, ktorej je určený, výlučne na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho roka, v ktorom bol rekreačný poukaz vydaný.

Výhodou tohto riešenia je, že zamestnávateľovi odpadá byrokracia spojená s evidenciou príspevkov na rekreáciu, ktorú by inak musel robiť pri preplácaní zamestnancom „papierovo“ preukázaných oprávnených výdavkov.

Rekreačný poukaz:

• bude vydaný na meno zamestnanca
• bude v hodnote 500 eur (prípadne nižšej hodnote podľa dohody so zamestnancom a vydavateľom poukazov),  z toho zamestnávateľ uhradí 55% plus príspevok zo sociálneho fondu, zvyšok zaplatí zamestnávateľovi zamestnanec
• je to elektronická karta, použiteľná iba v rámci Slovenskej republiky v sieti zmluvných partnerov vydavateľa poukazu
• slúži na úhradu ubytovania zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov a na úhradu služieb spojených s ubytovaním
• provízia pre vydavateľa rekreačného poukazu môže byť do výšky 3 %, provízia pre vydavateľa od rekreačného zariadenia je vecou dohody, obmedzenie nie je žiadne
• musí byť použitý v roku vydania, suma nevyužitá do konca roku prepadá v prospech vydavateľa poukazu, ak sa nedohodnete inak
• pri využití rekreačného poukazu nebude musieť zamestnanec preukazovať zamestnávateľovi oprávnenosť výdavkov. Zodpovednosť za prijatie rekreačného poukazu ako platidla má rekreačné zariadenie.

Čo zákon nerieši a čo si musíte dobre premyslieť a dohodnúť v zmluve s poskytovateľom rekreačných poukazov?

• splatnosť poukazov poskytovateľovi – niekto môže žiadať úhradu za poukazy vopred, niekto povedzme s 2 týždňovou splatnosťou, niekto vám umožní platbu na mesačné splátky, niekto vám bude každý mesiac účtovať sumu, ktorú presne vaši zamestnanci v danom mesiaci minú na platby rekreačnými poukazmi
• spôsob úhrady podielu zamestnanca zamestnávateľovi – žiadať od zamestnanca pri vydaní poukazu sumu 225 eur bude zrejme problém. Buď si dohodnite zrážky zo mzdy (…) alebo ak je to možné, strhnite zamestnancovi zo mzdy presne tú sumu, ktorú v danom mesiaci poukazom zaplatí
• koniec roka a nevyčerpané zostatky – s vydavateľom poukazov si treba dohodnúť, že buď za nevyčerpané zostatky nebudete nič platiť, resp. ak ste zaplatili cenu poukazov vopred, sumy zodpovedajúce zostatkom vám vydavateľ vráti, resp. preúčtuje na poukazy do nového roka
• čo v prípade, že počas roka ukončí pracovný pomer zamestnanec, ktorému bol vydaný poukaz a ten si počas trvania pracovného pomeru nevyčerpal – máte právo na to aby bol poukaz stornovaný a zostatky korektne doúčtované resp. vrátené
• ako vám bude vydavateľ poukazov garantovať, že ubytovacie zariadenia budú poukazy prijímať len na úhrady oprávnených výdavkov

OPRÁVNENÉ VÝDAVKY ZAMESTNANCA NA REKREÁCIU

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
• pobytové balíčky obsahujúce ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie a iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (môžu to byť pobytové detské tábory ale aj viacdenné detské tábory, kde rodič ráno odovzdá dieťa a večer si ho prevezme).

O akú rekreáciu môže ísť a čo sú oprávnené výdavky?

Základnou podmienkou je, že musí ísť o rekreáciu spojenú s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Podmienkou je, že tieto služby museli byť poskytnuté na území Slovenskej republiky. Nie je možné uznať napríklad dovolenkový pobyt zaplatený v slovenskej cestovnej kancelárii ale realizovaný v zahraničí.

Ubytovanie môže byť v hoteli, penzióne, priváte… alebo aj v kempingu vo vlastnom stane, vo vlastnom alebo prenajatom karavane…

Pod prenocovaním sa myslí v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

Kto je majiteľom zariadenia je je dôležité. Môže to byť i zahraničný subjekt. Majiteľom zariadenia môže byť samotný zamestnávateľ (pozor, ten však nesmie nútiť zamestnancov, aby rekreáciu absolvovali výlučne v tomto zariadení, resp. podmieňovať vyplatenie príspevku pobytom v tomto zariadení). Majiteľom zariadenia môže byť i samotný zamestnanec alebo jemu blízka osoba.

Pokiaľ zamestnanec preukazuje výdavky účtovným dokladom vystaveným v ubytovacom zariadení, z dokladu musí byť zrejmé, že v tomto zariadení zamestnanec strávil minmimálne dve prenocovania.

Zamestnávateľ vypočíta príspevok na základe preukázaných výdavkov, uvedených na účtovnom doklade a to napríklad:

• ubytovanie
• platby za parkovanie resp. garážovanie vozidla, poplatok za domáce zviera
• stravovacie služby, konzumácia v reštaurácii ubytovacieho zariadenia, v bare ubytovacieho zariadenia, konzumácia z minibaru…
• ďalšie služby poskytnuté ubytovacím zariadením – platby za wellness, prenájom biliardu, bowlingu, bicyklov a pod.
• výlety a služby cestovného sprievodcu, horského vodcu a pod. zorganizované ubytovacím zariadením
• vstupenky do hradov, zámkov, múzeí, jaskyne, na kúpaliská a pod., spostredkované ubytovacím zariadením, ak sú uvedené na účtovnom doklade vystavenom ubytovacím zariadením
• skipasy spostredkované ubytovacím zariadením, ak sú uvedené na účtovnom doklade vystavenom ubytovacím zariadením

Príspevok naopak nie je možné vyplatiť na základe osobitných účtovných dokladov vystavených napríklad pri kúpe vstupeniek alebo skipasov, ak si ich zamestnanec zakúpil osobitne mimo ubytovacieho zariadenia (zariadenie mu nesprostredkovalo ich nákup).

Príklad

Zamestnanec preložil zamestnávateľovi faktúru na sumu 360 eur z hotela z Tatier, ubytovanie bolo na 4 noci. Okrem toho zamestnanec predloží faktúru za nákup skipasov vo výške 100 eur. Skipasy si zakúpil osobitne v pokladnici prevádzkovateľa lanoviek.

Zamestnávateľ vyplatí príspevok vypočítaný zo sumy 360 eur na základe predloženej faktúry z hotela. Faktúru za nákup skipasov do úvahy neberie.

Detské tábory a aktivity

Príspevok na rekreáciu je možné vyplatiť aj za organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca.

Môže ísť o aktivity napríklad:

• pobytové viacdenné tábory organizované rôznymi organizáciami, občianskymi združeniami, skautskými oddielmi, športovými klubmi…
• denné tábory (ráno rodič odovzdá dieťa, večer po návrate z práce si dieťa vyzdvihne)
• lyžiarske kurzy organizované napríklad školou v termíne školských prázdnin

Podmienkou je, že ide o dieťa navštevujúce základnú školu – 1. až 9. ročník základnej školy, vrátane letných prázdnin na konci jednotlivých ročníkov.

Môže ísť aj o dieťa navštevujúce 1. až 4. ročník štúdia osemročného gymnázia (vrátane letných prázdnin na konci 4. ročníka).

Uvedené sa nevzťahuje na deti navštevujúce jasle, materskú školu, stredné a vysoké školy…

Podmienkou je, že ide o aktivitu počas školských prázdnin. Viď § 150 zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon. Pozor, nielen letných prázdnin, ale všetkých prázdnin, pričom oficiálne termíny školských prázdnin nájdeme na webe ministerstva školstva.

• Košický a Prešovský kraj – 18. február (pondelok) až 22. február 2019 (piatok)
• Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj – 25. február (pondelok) až 1. marec 2019 (piatok)
• Banskobystrický, Žilinský a Trenčiansky kraj – 4. marec (pondelok) až 8. marec 2019 (piatok)

Kto sa môže so zamestnancom zúčastniť na rekreácii?

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii a to na:

• manžela – manželku,
• vlastné dieťa,
• dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
• inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Na rekreácii sa tak môžu zúčastniť uvedení rodinní príslušníci a pokiaľ zamestnanec „zaplatí účet“ za nich, zamestnávateľ na základe predložených dokladov vypočíta a poskytne príspevok. Na rekreácii sa môžu zúčastniť vlastné deti – bez ohľadu na to, či sú zaopatrené, resp. vyživované. Teda pokiaľ zamestnanec platil aj za svoje dospelé, samostatné, povedzme 30 ročné deti, je to v poriadku.

Iná osoba žijúca so zamestnancom v spoločnej domácnosti je osoba, ktorá spolu so zamestnancom trvale žije a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Príkladom môže byť vzťah druh – družka alebo LGBT osoby. Existencia spoločnej domácnosti sa nepreukazuje, zamestnanec ju prehlasuje čestným vyhlásením.

Ak sa na rekreácii spolu so zamestnancom zúčastnili aj ďalšie osoby (napríklad vnuci, nevesta, bratranec, priatelia, kolegovia…), tak zamestnanec si nemôže uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu na základe výdavkov, ktoré uhradil za takéto osoby.

Ak zamestnávateľ zistí, že spolu so zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili aj osoby, ktoré podľa horeuvedeného nie je možné zohľadniť a zamestnanec platil účet za rekreáciu aj za tieto osoby, mal by odmietnuť poskytnúť príspevok na rekreáciu. V takýchto príkladoch bude vhodné, aby zamestnanec pri platbe v ubytovacom zariadení požiadal o osobitnú faktúru za oprávnené osoby a osobitne za ďalšie osoby.

Príklad

Spolu so zamestnancom sa na „rodinnom víkende“ v Tatrách zúčastnili jeho manželka, ich dve dospelé deti, nevesta a zať a 3 vnúčatá. Na konci pobytu zamestnanec platí účet za všetky osoby vo výške 490 eur. Zamestnanec požiada recepciu hotela o rozdelenie účtu na dve faktúry. Na jednej faktúre budú služby, ktoré čerpal on, manželka a ich dve deti, faktúra bude na sumu 230 eur. Na druhej faktúre budú služby, ktoré čerpali nevesta, zať a vnúčatá, táto faktúra bude na sumu 260 eur.

Zamestnávateľovi predloží zamestnanec len faktúru na 230 eur (za služby, ktoré čerpal on, manželka a ich deti).

Príklad

Zamestnanec pri príležitosti životného jubilea pozval troch svojich kamarátov na víkendový pobyt na Zemplínskej Šírave. Za pobyt všetkých účastníkov „zájazdu“ platí on ako hostiteľ, celková suma znie na 600 eur. Na recepcii hotela požiada o osobitné vystavenie štyroch faktúr po 150 eur – na každú osobu zvlášť.

Svojmu zamestnávateľovi predloží faktúru „za seba“ na sumu 150 eur. Zamestnávateľ mu vyplatí príspevok na rekreáciu.

Ďalší traja kamaráti môžu každý u svojho zamestnávateľa predložiť „svoje“ faktúry a uplatniť si nárok na príspevky na rekreáciu. 

Aký doklad?

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie.

Účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre. Iný príklad je pokladničný príjmový doklad s menom zamestnanca.

Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca, ktorý vystavilo ubytovacie zariadenie, resp. cestovná agentúra.

Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj doklad z registračnej pokladnice, na ktorom bude uvedené meno zamestnanca.

Naopak nevyhovujúci doklad bude taký doklad z registračnej pokladnice na ktorom nebude meno zamestnanca. Doklad z registračnej pokladnice, na ktorom bude perom dopísané meno zamestnanca neodporúčam akceptovať.

Predfaktúra,. resp. zálohová faktúra nie je účtovný doklad a nie je možné ju akceptovať.

Voucher resp. kupón s potvrdením o zaplatení a o rezervácii ubytovania, vystavený cez rôzne rezervačné portály (napr. zľavomat) nie je účtovný doklad, nie je to možné akceptovať – zamestnanec musí v ubytovacom zariadení požiadať o vystavenie faktúry.

Zamestnanec si môže počas kalendárneho roka uplatniť nárok na príspevok na rekreáciu viackrát. Nemusí ísť o jeden rekreačný či dovolenkový pobyt, môže ísť napríklad o viacero víkendových pobytov a podobne. Treba pripomenúť, že úhrnná výška príspevku za kalendárny rok je limitovaná, viď vyššie.

DANE A ODVODY

Od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (vo výške zákonného nároku). Automaticky to znamená, že tento príspevok nevstupuje do vymeriavacích základov na sociálne poistenie ani na zdravotné poistenie.

Časť príspevku poskytnutá nad zákonný nárok (nad 55% resp. nad limit 275 eur ročne) je zdaniteľný príjem a vstupuje do vymeriavacích základov na odvody.

Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. príspevok na rekreáciu zamestnancov uznaný ako daňový výdavok a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Rovnako ako príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak znižuje základ dane zamestnávateľa – avšak len do výšky maximálneho limitu uvedeného v § 152a Zákonníka práce. Uvedené platí pre „veľkých“ zamestnávateľov, ktorí príspevok poskytujú povinne ale i pre „malých“ zamestnávateľov, ktorí sa príspevok rozhodnú poskytovať dobrovoľne.

Prípadný príspevok poskytnutý nad zákonný nárok je na strane zamestnávateľa uznaný daňový výdavok vtedy, ak takto poskytnutý príspevok vyplýva z dohody v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, z interného predpisu zamestnávateľa.

Pozor, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu zamestnancovi, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 152a Zákonníka práce – napríklad zamestnanec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti alebo pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere menej ako 24 mesiacov – v takom prípade nie je príspevok na strane zamestnanca oslobodený od dane.

Obdobne, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok na takú rekreáciu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 152a Zákonníka práce – napríklad ide o rekreáciu mimo SR alebo rekreačný pobyt spojený s ubytovaním len na jednu noc – v takom prípade nie je príspevok na strane zamestnanca oslobodený od dane.

Pozor, oslobodenie od dane sa vzťahuje na rekreácie, ktoré začali po 31. decembri 2018.

Pozor, od 1.1.2019 dochádza k zmene pri posudzovaní nezdaniteľnej časti základu dane „na kúpele“. Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce – teda také úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu. Nie je teda možné aby zamestnanec naraz využil obe výhody na jeden a ten istý kúpeľný pobyt – aj príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa aj daňovú úľavu.

Príklady

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení za rekreačný pobyt v dĺžke 7 dní v hoteli v Tatrách. Súčasťou pobytu bolo ubytovanie na 7 nocí, plná penzia, vstup do wellness a 6-dňový lístok na vleky a lanovky. Cena pobytu bola 600 eur. Zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce musí vyplatiť zamestnancovi sumu 55% oprávnených výdavkov, čo by bolo 330 eur, najviac to však môže byť 275 eur. Preto zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí sumu príspevku na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o zaplatení vo výške 60 eur za ubytovanie v hoteli v Banskej Štiavnici za jednu noc, v cene bola jedna večera a raňajky. V danom prípade zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu, pretože podmienkou vyplatenia príspevku je, aby ubytovanie bolo najmenej na dve noci.

Zamestnanec počas roka 2019 postupne predloží zamestnávateľovi 4 potvrdenia o zaplatení za víkendové ubytovanie na Slovensku vždy na dve noci a to to postupne vo výške 120 eur, 160 eur, 100 eur a 200 eur. Zamestnávateľ mu postupne vyplatí príspevky na rekreáciu vo výške 55% ceny týchto pobytov, v úhrne však najviac 275 eur. Príspevky na rekreáciu tak budú postupne 66 eur (55% zo 120 eur), 88 eur (55% zo 160 eur), 55 eur (55% zo 100 eur) a posledný príspevok bude 66 eur, v úhrne za celý rok presne 275 eur. Posledný príspevok nebude určený ako 55% z 200 eur, čo by bolo 110 eur, pretože tým by sa za celý rok presiahla hranica 275 eur – ale posledný príspevok bude len vo výške 66 eur.