Pavel Macko

Na obrane sa šetrí plnými priehrštiami

Autor: Pavel Macko
Publikované august 27, 2019


Je pokrytecké šetriť desiatky eur na ľuďoch a plytvať desiatky miliónov na neefektívnych projektoch. Iba sa tým zhoršuje  zlý stav v armáde. Treba zvyšovať efektívnosť modernizačných projektov.

V súvislosti s výrazným spomalením rastu našej ekonomiky sa rozplynul vládny sľub a minister financií Kamenický vyzval členov vlády na šetrenie. Dôvodom je nerealistický odhad príjmov štátneho rozpočtu a predvolebné „balíčkovanie“ vlády, ktoré len minimálne podporuje stabilitu a rast ekonomiky. Vyzerá to tak, že vláda namiesto vyrovnaného rozpočtu skončí hlboko v mínuse. Ešte nie sme v kríze, ale iba naivný človek by si myslel, že nikdy nepríde recesia, ktorá len zvýši tlaky na rast deficitu.

Ako správny vojak, minister obrany zareagoval na výzvu Podmanického ako jeden z prvých.  „V rezorte obrany skutočne obraciame každé euro tak, aby hodnota za peniaze, ktorej sa v zásade držíme, bola efektívne vynaložená, s tým, že, samozrejme, budeme riešiť aj záležitosti zahraničných ciest,“ povedal Gajdoš. Najviac ma zaujala floskula o hodnote za peniaze, ktorá práve v prípade rezortu obrany vyznieva skôr ironicky.

Šetria na rozvoji personálu, alebo blokujú spoluprácu?

Minister avizoval, že bude riešiť aj záležitosti zahraničných ciest. Nemyslel tým rozhodne svoje cesty, ale zahraničné cesty a medzinárodný výcvik odborného personálu rezortu. Isto, treba šetriť všade a ministerstvo a ozbrojené sily by nemali byť cestovnou kanceláriou za štátne peniaze.

Sme v systéme kolektívnej obrany a naša bezpečnosť a obrana sú závislé na tom, ako dobre sme integrovaní v tomto systéme. To, či vieme v rámci aliancie účinne spolupracovať a to nielen na politických fórach, ale najmä pri praktickom riešení problémov alebo v spoločných operáciách je úplne zásadné pre našu obranu. NATO, to je aj množstvo technických dohôd, noriem, štandardov a operačných postupov.

Na týchto zahraničných cestách majú špecialisti možnosť nielen získať z prvej ruky cenné informácie či skúsenosti, ale častokrát aj ovplyvniť, akým smerom sa bude uberať spoločný postup, alebo čo z toho bude Slovensko mať. Je smutná realita, že patríme medzi najmenších prijímateľov bezpečnostných investícií aliancie (NSIP – NATO Security Investment Program) v dobe, keď sami nemáme ani na údržbu vlastnej obrannej infraštruktúry.
Minister Gajdoš šetril na zahraničných aktivitách, najme praktickej spolupráci v rámci NATO už aj v minulých rokoch. Účasť na spojeneckých aktivitách s výnimkou spolupráce v rámci V4 bola vždy terčom snahy o výraznú redukciu zo strany národniarov. Je ťažké rozlíšiť, či išlo len o šetrenie peňazí, alebo najme o politickú agendu absolútne redukovať akúkoľvek spoluprácu s NATO.

Vlani NATO realizovalo jedno z najväčších cvičení za posledné dekády. Zúčastnilo sa ho takmer päťdesiat tisíc spojeneckých vojakov aj s technikou. Slovensko vyslalo iba výrazne nízky disproporcionálny príspevok v podobe pár štábnych „pozorovateľov“. Aká je „hodnota za peniaze“ vo zvýšení našej interoperability a pripravenosti na spoločnú obranu je otázne. Svojou (ne)účasťou sme sa stratili z očí a mysle spojeneckých armád a zároveň vyslali ďalší mätúci politický signál spojencom.

Na personáli sa šetrí, kde sa dá, celé roky. Aj keď sa čiastočne zvýšila vybavenosť výstrojom, najmä vďaka novým kontraktom a pripravovanej vojenskej prehliadke, ani zďaleka ešte nedostali všetci vojaci to, čo by mali dostať. Dokonca aj avizované zvýšenie platov profesionálnych vojakov bolo odsunuté až na budúci rok. Vzhľadom na neadekvátnu reakciu a nepodložené návrhy ministerstva vnútra, ktoré zaspalo, nie je vôbec isté, či zmena zákona č. 281/2015 Z.z. prejde parlamentom a v akej podobe.

Skutočné rezervy sú v nákupoch

Šetriť len na zahraničných cestách, odbornom raste personálu a spoločnom výcviku, ktorý smeruje k získavaniu schopnosti spoločne sa brániť je asi to najhoršie, čo môžeme urobiť. Ušetríme na jednotlivcoch pár desiatok eur, čo v konečnom výsledku možno bude znamenať niekoľko stotisíc až jeden milión. Bude to za cenu zníženia prípravy personálu, účasti na projektov a rezignácie na priame ovplyvňovanie rozhodnutí aliancie a presadzovanie našich záujmov.

Na druhej strane nám úplne zbytočne odtekajú desiatky miliónov v predražených alebo nie úplne účelných projektoch. A rezort ešte k tomu omieľa, ako rešpektuje hodnotu za peniaze. Otázka je, pre koho.

Ministerstvo sa rado chváli veľkými modernizačnými projektami. Treba ale povedať, že v skutočnosti veľká časť doterajšej modernizácie nemá nič spoločné so súčasným vedením rezortu obrany. To sa len rado chváli cudzím perím. Veď nové vrtuľníky UH-60 M Black Hawk, dopravné lietadlá C-27J Spartan aj veľká časť modernizovaných bojových vozidiel BPsV-M sú dodávané na základe zmlúv, ktoré narýchlo uzatvoril ešte predchádzajúci minister Glváč.

Aby to mohol urobiť, musel výrazne redukovať personálne náklady. V tej dobe bol politickým obľúbencom rezort vnútra s „najlepším ministrom vnútra“ a „najlepším policajným prezidentom“, ktorý nemal žiadne limity a v rozpočte dostal to, čo chcel. Na rozdiel od obrany. Všetci si veľmi dobre pamätáme na dramatickú redukciu počtov ozbrojených síl, takmer likvidáciu generálneho štábu a jeho kompetencií, blokovanie regrutácie na základe takzvaných zaplatiteľných počtov a doslova hon na všetky príplatky vojakov, aj tie za vyvedenie na výcvik počas jednofarebnej vlády Smeru.

Z profesionálnych vojakov a zamestnancov dodávatelia a rôzni stranícki sponzori nič nemajú. Preto ich bolo treba obetovať v prospech modernizačných projektov, lebo Ficova vláda rozhodne nebola naklonená navýšeniu rozpočtu na obranu. Modernizáciu sme potrebovali a potrebujeme. Ale nie za takúto cenu. Výsledkom je obrovská nenaplnenosť tabuľkových počtov, redukcia výcviku, nedostatočná regrutácia nových vojakov a odchod najkvalitnejšieho personálu.

Nové vedenie rezortu nastupovalo v úplne inej atmosfére. Existovala výrazná politická aj spoločenská zhoda na tom, že výdavky na obranu treba zvýšiť a modernizovať ozbrojené sily. Účinná modernizácia ozbrojených síl v duchu hodnoty za peniaze ale znamená celkové zvýšenie ich bojaschopnosti a akcieschopnosti.

Nie je to len nákup potrebnej ale drahej techniky. Treba posilniť aj personál, modernizovať výcvik a infraštruktúru. Aby sme novú techniku mali kde uskladniť, udržiavať a opravovať a hlavne aby ju mal kto kvalifikovane obsluhovať.

Na nadzvukové letectvo rezort prekročil pôvodne alokovanú sumu o takmer miliardu eur. V tomto prípade nie je problém v cene samotnej, lebo tá je vzhľadom na parametre nakupovanej techniky a cenu pre iných zákazníkov veľmi dobrá. Pochybnosti sú však o účelnosti celého nákupu, ktorý dodnes nebol transparentne vysvetlený. Dodržíme zásadu hodnota za peniaze, ak nakoniec tieto stroje budeme používať len na air policing?

Nie je v delostreleckých systémoch Zuzana 2 zbytočný cenový vankúš vo výške niekoľko desiatok miliónov? Prvých 8 ks Zuzana vz. 2000 stálo aj s príslušenstvom cca 20 mil. eur. V súčasnosti sme kúpili 25 ks modernizovaných systémov Zuzana 2 za cenu okolo 175 mil. eur.

Národniari odmietli pôvodný projekt bojového vozidla 8×8 (BOV 8×8) na podvozku Patria a ministerstvo ho chce nahradiť údajne novo vyvinutým BOV 8×8 Vydra na podvozku Patria s takmer dvojnásobnou cenou. Skutočne narástla úžitková (bojová) hodnota Vydry takmer dvojnásobne, ak cena Vydry oproti Scipiu je takmer dvojnásobná?

Portugalci dokázali nakúpiť bojové vozidlá 4×4 za zlomok ceny, než za ktoré ich chce nakúpiť náš rezort obrany. Za 404 ks BOV 4×4 je pripravený dať sumu do 780 mil. eur. Síce rozdelil súťaž na dve časti, podvozky a zbraňové nadstavby a tým opticky znížil predpokladanú sumu holých podvozkov na 328 mil. eur. Ale k tomu treba prirátať cenu zbraní a výbavy. V tomto prípade sa nedá dopredu povedať, či výsledný projekt bude predražený. Ale dodržíme zásadu hodnoty za peniaze, ak si kúpime drahé a zbytočne sofistikované BOV 4×4, ktoré ani  zďaleka nie je hlavným druhom výzbroje? Nestačilo by nám dosť dobré riešenie „zlatou strednou cestou“?

Skutočná hodnota za peniaze

Všetky tieto projekty predstavujú v prípade realizácie desiatky až stovky miliónov eur, ktoré sme možno mohli ušetriť a investovať do personálu, infraštruktúry alebo výcviku. Dlhodobý deficit v týchto oblastiach je totiž obrovský.

Ak chce minister obrany rozprávať o hodnote za peniaze, tak by ako skúsený vojak mal vedieť, že hodnota jednotky, ktorá nie je dobre vyzbrojená, doplnená personálom a materiálom a dobre vycvičená, je veľmi nízka až nulová. Nestačí splniť len jedno z kritérií. Ale to on veľmi dobre vie zo systému hodnotenia operačnej pripravenosti jednotiek.

Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.