Učebnicová diktatúra na Slovensku
Dlhodobý a neriešený problém s učebnicami prerastá všetkým cez hlavu. Dodávky učebníc meškajú. V školských skladoch sa hromadia zbytočné učebnice. Učitelia nemajú možnosť výberu učebníc alebo nemajú k dispozícii žiadne…
Aj Fidel Castro by nám zatlieskal
Ako jeden z príslušníkov generácie „Husákových detí“ si dodnes pamätám, aký to bol pocit, keď sme v škole dostávali nové učebnice. Knižky sme si poctivo zabalili a doma v nich potajme listovali, niekedy už počas letných prázdnin, lebo sme sa nevedeli dočkať, kedy už konečne zasadneme do školských lavíc a budeme sa z nich učiť. Hltajúc informácie a obrázky, ktoré obsahovali, poctivo sme na seba preberali status pasívnych prijímateľov vedomostí odovzdávaných našimi pánmi učiteľmi (kedysi aj súdruhmi učiteľmi). Nad estetickou stránkou či obsahovým spracovaním učebníc sme sa nejako zvlášť nepozastavovali, brali sme to ako samozrejmosť, že ich máme, a nielen my, ale aj všetci ostatní žiaci. Učebnice boli totiž na všetkých školách rovnaké, líšili sa iba podľa typu a zamerania školy. Na každý predmet a ročník jedna učebnica. Žiadna možnosť výberu z viacerých titulov. Mechanizmus bol jednoduchý. Učebnice boli distribuované z centrálnych skladov, školy si ich potom uložili vo svojich skladoch a používali dovtedy, kým sa štát nerozhodol vydať iné, alebo kým sa úplne nerozsypali (aj medzi nami boli nespratníci, ktorí si učebnice nevážili, písali do nich či ich trhali).
Historický odkaz socializmu – Nech žije centralizácia!
Základným problémom je takzvaný centralizovaný model obstarávania učebníc. V praxi to znamená, že o výbere schválených, bezplatne poskytovaných učebníc pre základné a stredné školy sa rozhoduje centrálne na pôde ministerstva školstva. Tento zastaraný a spiatočnícky systém je dnes už európskou raritou – okrem Slovenska ho využíva už len Malta, Cyprus a Grécko.
Aj keď v súčasnosti je na trhu niekoľko vydavateľstiev, ktoré vydávajú rôzne učebnice, učebné texty a pracovné zošity, konkurenčné prostredie tu v podstate neexistuje. Štát finančne podporuje len tie učebnice, ktoré získali tzv. schvaľovaciu doložku, iné učebnice výberom buď ani neprešli, alebo im akreditovaná komisia udelila len tzv. odporúčaciu doložku. V praxi to znamená, že školy môžu tieto učebnice používať, ale pokiaľ si ich objednajú, musia si ich zaplatiť z vlastných zdrojov, štát im na nich neprispeje ani cent. Výsledkom tohto procesu je teda to, že rodičia musia siahnuť hlbšie do svojich peňaženiek a pokiaľ chcú, aby sa ich deti učili z pekných, moderných a kvalitných učebníc, musia si ich zaplatiť, pretože škola na ich zakúpenie peniaze nemá. Pri súčasnej finančnej situácii väčšiny rodín si takýto luxus môžu dovoliť len zárobkovo dobre situovaní rodičia a zväčša na prestížnych školách, kde zloženie tried zodpovedá približne rovnakej majetkovej úrovni.
Zberateľská vášeň v školských skladoch s učebnicami
Ostatné školy sa musia uspokojiť s tým, že budú používať učebnice, ktoré im ministerstvo školstva doručí (niekedy nedoručí) a zaplatí. Učebnice, ktoré často nedosahujú patričnú úroveň, obsahujú nezmysly alebo sa z iných dôvodov nedajú používať vo vyučovacom procese. Dôsledkom takto nastavených schvaľovacích a distribučných pravidiel sú hromadiace sa knihy v školských skladoch. Škola ich nemá komu vrátiť, dostala ich síce zadarmo, ale sú nepoužiteľné. Zabúda sa ale pritom na to, že až tak úplne zadarmo neboli. Zaplatili ich totiž daňoví poplatníci, a teda aj mnohí z tých rodičov, ktorí by radšej dopriali svojim deťom učiť sa z iných, alternatívnych učebníc dostupných na trhu.
Potemkinova dedina učebnicovej politiky na Slovensku
Paradoxne, všetci kompetentní (aj nekompetentní) sa tvária, že systém funguje dokonale. Aj keď dodávky učebníc do škôl z centralizovaných skladov ministerstva školstva meškajú a každoročne chýbajú školám tisíce kníh, ministerstvo sa tvári, že má všetko pod kontrolou, učebnice sa používajú a v podstate všetci môžu byť len a len spokojní. Pripomína to obraz Potemkinovej dediny. A na konci toho všetkého je sklamaný žiak, ktorému sa nedostáva kvalitne spracovaných učebných materiálov a nešťastný učiteľ, ktorý si musí neraz na kolenách vyrábať vlastné učebné texty, lebo učebnicu na svoj predmet vôbec nemá, alebo sa tá – schválená ministerstvom školstva – nedá použiť. Spoločným menovateľom týchto problémov je totálna frustrácia. V 21. storočí, keď väčšina krajín v Európe využíva otvorený trh s učebnicami a dáva školám možnosť slobodného výberu, na Slovensku zastal čas. Navonok sa tvárime, že alternatívy existujú, v skutočnosti sú z finančných dôvodov nedosiahnuteľné. Učebnicová diktatúra vrátila Slovensko do obdobia socializmu, hoc v takejto sofistikovanej podobe.
Otvorme konečne trh s učebnicami!
Preto som na septembrovú schôdzu NR SR predložil legislatívny návrh, ktorého ústrednou myšlienkou bolo otvoriť trh s učebnicami a ponechať školám právo slobodného výberu. Tento návrh vznikol po vyše ročnej dôkladnej príprave, odbornej diskusii, konzultáciách s riaditeľmi škôl, učiteľmi, zástupcami vydavateľstiev, pripomienkovaní prostredníctvom internetovej stránky https://zarnay.sk/ zriadenej špeciálne za týmto účelom.
Čo som navrhoval?
- Zrušiť odporúčaciu doložku. V praxi by to znamenalo, že všetky učebnice, ktoré budú zodpovedať kritériám schvaľovacej komisie, získajú schvaľovaciu doložku. Predkladateľom žiadosti na schvaľovaciu doložku bude vydavateľstvo.
- Konkurz na učebnice nebude realizovať ministerstvo, ale vydavateľstvo. Predkladateľ bude zodpovedný za opravu prípadných chýb, či nezrovnalostí, na ktoré bude mať určenú zákonnú lehotu a pokiaľ nezabezpečí ich odstránenie ani po písomnom upozornení ministerstvom, ministerstvo schvaľovaciu doložku predkladateľovi, čiže vydavateľstvu zruší.
- Distribúciu učebníc bude logisticky a finančne zabezpečovať konkrétne vydavateľstvo, u ktorého si škola učebnice objedná a bude aj zodpovedné za jej prípadné výpadky.
- Schvaľovacia doložka sa doposiaľ udeľovala na 5 rokov, tu navrhujeme jej udelenie na dobu neurčitú so zárukou inovácií a už spomínaných opráv predkladateľom.
- Vytvorí sa tzv. učebnicový fond. Ministerstvo vytvorí finančný normatív na žiaka na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorým každý kalendárny rok pridelí školám finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie učebnicového fondu. Tieto finančné prostriedky budú teda účelovo viazané. Školy budú viesť povinne finančný fond, ktorý môžu dopĺňať aj z iných zdrojov napr. od donorov, a to fyzických i právnických osôb, poplatkami za zničenie alebo stratu zapožičaných učebníc, finančnými prostriedkami zo zisku z podnikateľskej činnosti, projektov, od samosprávnych celkov a pod.
Za zriadenie fondu a jeho riadne vedenie bude zodpovedný riaditeľ školy. Ak škola ušetrí finančné prostriedky, môže ich využiť na nákladnejšie jazykové, či iné odborné učebnice aj v ďalších rokoch.
Finančné prostriedky učebnicového fondu môžu byť poskytnuté aj na úhradu špecifických vzdelávacích pomôcok, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špecifickými potrebami. - Zavádza sa povinnosť uvádzať na portáli ministerstva školstva všetky učebnice, učebné texty a pracovné zošity spolu s kontaktom na predkladateľa. Ministerstvo je povinné viesť na svojom webovom portáli aj aktualizovaný zoznam akreditovaných recenzentov, prípadne ďalšie dôležité informácie spojené z recenzovaním učebníc.
- Zákon špecifikuje aj zloženie 11 člennej schvaľovacej komisie so stálymi členmi a najmä dôrazom na doplnenie komisie o piatich zástupcov odbornej verejnosti z radov vedeckých a pedagogických pracovníkov z praxe, ako aj vylúčením autorov a recenzentov z účasti v nej, aby sa predišlo konfliktom záujmov, čo je opäť zmena oproti doterajšiemu stavu.
Stereotypy v myslení sú brzdou vývoja
Ak chceme zlepšovať slovenské školstvo, skvalitňovať vzdelávací proces, približovať ho modernej Európe, musíme sa zbaviť stereotypov v myslení. K týmto stereotypom patrí aj pohľad na trh s učebnicami. Mladí ľudia sa chcú učiť z moderných učebníc, učitelia si chcú sami vyberať, z ktorej učebnice sprostredkujú svojim zverencom informácie. Školy musia získať slobodu pri rozhodovaní, ktoré učebnice naozaj potrebujú. Zotrvávať na pozícii, že voľný trh s učebnicami žiadnu pozitívnu zmenu neprinesie, je zlé a rozhodne to slovenskému školstvu neprospieva. Naopak, vedie to k ešte väčšiemu zaostávaniu vo vzdelanosti oproti iným európskym krajinám. Učebnicová diktatúra na Slovensku je brzdou v spájaní nás s modernou Európou.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
