Pavel Nechala: Úradníci, chráňte nám inštitúcie.
Ochrana inštitúcií by mala byť zodpovednosťou každého zamestnanca a zamestnankyne verejnej správy. Nový Etický kódex štátneho zamestnanca podporuje chránené oznamovanie.
Podpis nevýhodných zmlúv tesne pred Vianocami, zverejnenie výzvy na nástenke, zamestnanie príbuzných bez dostatočnej kvalifikácie alebo nekonanie voči určitým subjektom v správnych konaniach. To sú iba niektoré príklady nekalých praktík, ktoré nemohli ujsť pozornosti zamestnancom príslušných inštitúcii.
Zákon o whistleblowingu
V situácii, keď 40 percent obyvateľstva vníma korupciu na Slovensku za najzávažnejšiu tému. (Focus pre Transparency International Slovensko) Ako je možné, že oznamovanie nekalých praktík nevytvára účinnú bariéru zlyhaniam jednotlivcov.
Od roku 2015 máme zákon o chránenom oznamovaní protispoločenskej činnosti vo firmách a organizáciách verejného sektora. Od marca minulého roka sa tento zákon o whistleblowingu nahradil novým a rozšíril o ďalšie nástroje. Pri tvorbe oboch zákonov som bol a dovolím si povedať, že ide o dobré zákony, aj keď ich porovnáme so zahraničím. V praxi však nie sú veľmi účinné. Prečo?
Ich uplatnenie je mizerné. Naďalej pretrváva nedôvera v prešetrenie oznámení a strach pred postihom za oznámenie.
Zmenou, ktorá prišla s novou úpravou v marci 2019, bolo vytvorenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Táto inštitúcia má nahradiť inšpektoráty práce, ktoré mali predtým whistleblowing na starosti. Práve tento úrad by mohol prispieť k budovaniu alternatívy voči mlčaniu štátnych zamestnancov a zamestnankýň o nekalých praktikách.
Lenže vládna koalícia nie je schopná ani za 10 mesiacov zvoliť predsedu alebo predsedníčku úradu. Napriek tomu, že prebehli výberové konania, vláda schválila kandidátov a kandidátky, no parlamentom zatiaľ neprešiel ani jeden.
Smer, SNS a Most-Híd tým zamedzujú vzniku úradu a dávajú jasne najavo skutočný postoj k boju s korupciou. Najnovšie nás 21. januára zrejme čaká voľba šéfa úradu, len či to nedopadne rovnakým fiaskom – to si nie som istý.
Pritom spolupráca štátnych zamestnancov pri oznamovaní nekalej činnosti je nástroj, ktorý by pomohol Slovensku výrazne pomôcť v boji s korupciou.
Prekážky oznamovania sú jasné. Strach pred postihom a nedôvera, že príde k prešetreniu. Chce to skutočne odvážnu osobu, akou bola napríklad Zuzana Hlávková, ktorá sa do ringu dá svoju budúcnosť a kariéru.
No už sa ďalej nemôžeme tváriť, že sa nás to netýka. Mali by sme sa dať stopku kultúre nevšímavosti, zložiť klapky z očí a postaviť sa za zdravé a pevné verejné inštitúcie. Potrebujeme vytvoriť etické prostredie, kde zamestnanci bojujú za ochranu inštitúcie, v ktorej pracujú.
Pozitívnym posunom je prijatie Etického kódexu štátneho zamestnanca účinného od 1. januára 2020. Štátny zamestnanec, ktorý má podozrenie o porušení etického kódexu v úrade, môže písomne oznámiť túto skutočnosť vedúcemu štátnemu zamestnancovi alebo generálnemu tajomníkovi služobného úradu. Ak to nebráni posúdeniu oznámenia, vedúci štátny zamestnanec a generálny tajomník dbajú na ochranu identity oznamovateľa. Štátny zamestnanec môže podozrenie písomne oznámiť aj Rade pre štátnu službu.
Chránené oznamovanie je najúčinnejší nástroj pre odhaľovanie nekalých praktík. Tento nástroj sme však doteraz dostatočne nevyužívali, následkom čoho je okrem opakujúcich sa škandálov aj prehlbovanie nedôvery v inštitúcie. Záujmom každého štátneho zamestnanca a zamestnankyne je svoje inštitúcie chrániť.
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
