Fico na štyri roky alebo na osem?
Takmer všetci odporcovia Róberta Fica, ktorých stretávam, špekulujú o tom, či je tu jeho vláda na rok, na dva alebo na štyri. Nikto z nich zatiaľ nehovoril o možnosti DVOCH Ficových vlád po tom, čo vyhrá ďalšie voľby. Je to asi preto, že takáto predstava by bola pre nich priveľkou traumou. So stúpencami Róberta Fica sa veľmi nestretávam, ale tipujem, že ani oni to zatiaľ neriešie, aj keď dôvod je iný – užívajú si súčasnosť a nemajú potrebu pozerať štyri roky dopredu. Napriek tomu stojí za to spýtať sa – aká je pravdepodobnosť, že Róbert Fico bude premiérom aj v roku 2011?
Moje obľúbené príslovie hovorí, že prognostika je vec veľmi riziková, najmä ak sa týka budúcnosti. Takže všetko, čo napíšem, preto treba brať ako voľnú úvahu založenú na informáciách k 21. augustu 2006. Po tomto alibi však poďme na vec.
Vyhliadky SDKÚ
V pomernom volebnom systéme závisí štruktúra vlády od výsledkov všetkých politických strán vrátane tých najmenších a najnovších. S výnimkou júnových volieb doteraz všetky slobodné parlamentné voľby znamenali vstup nových strán do parlamentu. Napriek tomu skôr neočakávam vstup ďalšej strany do parlamentu v roku 2010. Dnešných šesť strán predstavuje pomerne dobrý výber ľavopravým/etnickým/religióznym/xenofóbnym spektrom pre takmer celú slovenskú populáciu. Na strane súčasnej vlády by sa za určitých okolností mohla do NR SR vrátiť KSS, ale to by SMER musel veľmi sklamať svojich radikálnejších priaznivcov, čo neočakávam (viď ďalej). Na strane opozície je to ešte menej pravdepodobné.
Ak ľudia typu Zuzany Martinákovej nedokázali pritiahnuť päť percent pri obrovskom mediálnom priestore, prečo by to mali dokázať teraz, keď opozicíu úspešne reprezentujú tri skutočné strany? Je tu určité riziko českého modelu vstupu postmaterialistickej strany typu Zelených, ale to len v prípade, že SDKÚ nedokáže zaujať stredovú pozíciu v otázkach “hodnotových”, čo podľa mňa nehrozí.
Spolu s mnohými očakávam v ďalších voľbách posilnenie SDKÚ. Má intelektuálne aj osobnostne najsilnejší poslanecký klub, dynamického lídra a dokázala sa v očiach veľkej časti elektorátu stotožniť s modernizáciou krajiny a nekompromisným smerovaním k Západu a bohatstvu. Otázkou však je: posilní sa natoľko, aby porazila SMER? A bude to stačiť na zostavenie vlády?
Za akých okolností SMER vytrvá?
Ak by si SMER dokázal zachovať (alebo nebodaj zvýšiť) svojich viac ako 29%, bude pre kohokoľvek veľký problém ho poraziť. Viera, že to pôjde výrazne dole, sa opiera o niekoľko argumentov, z ktorých nie všetky sú na druhý pohľad rovnako presvedčivé ako na prvý:
- Ľudia prehliadnu populizmus vlády a absenciu skutočnej vízie smerovania krajiny. Skoro škoda komentovať, ale jednou vetou: skúsenosť mnohých krajín ukazuje, že to tak nie je a keby ľudia takú vládu nechceli, ani by si ju nezvolili, lebo SMER, SNS a HZDS dnes v tomto smere neukazujú nič, čo by sa od nich nedalo očakávať.
- Ľudí znechutí neschopnosť strán a ich jednotlivých predstaviteľov. Tento argument je mierne silnejší, keďže personálne zázemie vlády je naozaj slabé a to takmer s istotou povedie k väčším či menším “prúserom” a obmedzenému zlepšeniu v oblastiach, ktoré sú komplikované; opäť by som však tento faktor nepreceňoval. Na určitý typ populárnych krokov až také superschopnosti netreba a ďalšie voľby nebudú o reforme vedy, školstva či spravodlivosti, kde sa absencia kompetentnosti najviac prejavuje
- Fica opustia protestno-mesianistickí voliči, ktorí vždy volia proti niekomu, nie za niekoho a aj keby Fico vládol dobre, nebudú za neho druhýkrát hlasovať. Niečo na tom bude, ale osobne si nemyslím, že ich bude nutne až tak veľa
- Veľkú časť voličov SMER-u, najmä mladších a vzdelanejších, znechutí korupcia a škandály, ktoré nastanú. Toto je asi najsilnejší argument; nielen, ak si pozrieme osoby niektorých ministrov a štátnych tajomníkov, ale najmä ľudí v pozadí, možno považovať za isté, že tak o rok až dva korupčné škandály začnú praskať so železnou pravidelnosťou. Otázne je, či na to naozaj bude Ficov elektorát až taký citlivý. Česká skúsenosť ukazuje, že ľavica môže byť úspešná aj s veľmi skorumpovanou povesťou, ak “nosí domov slaninu”
- Veľká časť Ficových voličov bude sklamaná, že splní pomerne málo zo svojich sľubov. Cesta k euru, ktorá bráni bezbrehému rozdávaniu, ešte nie je zaklincovaná, takže by som si zatiaľ na rozdiel od mnohých analytikov nebol tak istý rozumnosťou fiskálnej politiky. Ale dokonca aj v prípade len obmedzeného plnenia sľubov bude zaujímavé pozorovať, či zafunguje Ficova taktika neubližovania. Premiér si totiž myslí, že pre jeho voličov nie je ani tak podstatné splnenie všetkých výdavkových sľubov, ale najmä to, aby im už nikto neubližoval v zmysle rastúcich cien energií, DPH a pod, čo museli niesť počas takmer celej tranzície (s výnimkou Mečiara, ktorý podobnú taktiku uplatňoval tiež). Myslím si, že jeho politický inštinkt ho v tomto nemusí klamať, najmä AK mu dobrý ekonomický vývoj, ktorý je zatiaľ nastavený, dovolí dôsledne sa vyhýbať čomukoľvek nepríjemnému.
Preto z dnešného pohľadu nie som presvedčený, že SMER sa o štyri roky prepadne k 20 percentám a naopak, že SDKÚ určite pôjde nad 25 – zmena nevyhnutná na to, aby sa otočil dnešný pomer 85:65 medzi vládou a opozíciou.
Na druhej strane som zatiaľ nepovedal nič o možno najzaujímavejšom fakte budúceho volebného vývoja – že výsledok volieb možno vôbec neurčia ťažké váhy SMERU a SDKÚ, ale osud HZDS a KDH.
Aká bude rola ostatných strán?
HZDS aj KDH sú strany, ktoré sú z rôznych dôvodov existenčne ohrozené napriek prítomnosti stabilného základného elektorátu. Dnes je, samozrejme, nemožné predvídať ich výsledok v roku 2010, ale ak by jedna z nich nedosiahla 5%, znamenalo by to zásadnú zmenu Ficových či Dzurindových šancí. Ak by sa napríklad Mečiar nedostal do parlamentu, znamenalo by to, že aj malý zisk oproti týmto parlamentným voľbám by trojici SDKÚ-KDH-SMK stačil na väčšinu. A naopak…
Z tohto pohľadu budú možno druhí dôležitejší ako prví, pretože oni reálne určia, kto bude mať v ruke väčšinu.
Je možné dva mesiace po voľbách vytvárať určité predpoklady, ako dopadnú budúce voľby, bola by však absolútna drzosť robiť akékoľvek závery…
Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.
