Útvar hodnoty za peniaze kazí Richterovi pokojné leto. A to je dobre
Ekonomickí analytici Útvaru hodnoty za peniaze navrhli, aby sa ušetrilo na výdavkoch štátu na sociálnu oblasť. Podobnými opatreniami by chceli analytici ušetriť 160 miliónov eur a riešiť nimi iné problémy v štáte.
Tu by sme všetci očakávali, že do diskusie o návrhoch sa zapojí Ministerstvo práce a povie, čo si o nápadoch myslí. Napríklad niečo také, že väčšia adresnosť dávok je fajn, ale peniaze musia zostať rodinám. Reakcia však bola iná, richterovská. Minister sa urazil a čudoval sa, čo sa mi nejakí analytici miešajú do rezortu. „S tým absolútne nesúhlasíme, nebolo to s nami konzultované,“ reagoval a zhodil nápady ÚHP zo stola skôr, ako na nich zaschol atrament. Z jeho strany nezaznel ani jeden argument, prečo nápady ÚHP nie sú dobré, len ich verejne odmietol.
Analytici ministerstva financií otvorili publikovaním analýzy problém, ktorý presahuje jednotlivé opatrenia v nej. (Ne)zamýšľaným dôsledkom je odhalenie dlhodobého stavu na Ministerstve práce. Richter sa tvári, že rodinná politika je dobre nastavená. Tu a tam niečo dotiahneme a môžeme byť spokojní. Nič nie je ďalej od pravdy.
Systém dávok nefunguje
Pri výkone svojho poslaneckého mandátu sa každú chvíľu stretávam s príbehmi rodičov, ktoré ukazujú, ako zúfalo nefunkčný je u nás systém dávok pre rodiny s malými deťmi. Jeden bežný situačný príklad za všetky: Osamelá matka, ktorá nemá lukratívnu prácu, nezoženie v Bratislave pre trojročné dieťa škôlku. Zostane s dieťaťom doma úplne bez príjmu, len s prídavkom na dieťa vo výške 23,52 eura. Ak nemá rodičov, čo ju ubytujú, môže sa ísť prihlásiť o životné minimum.
Pridať 10 eur je u nás revolúcia
Útvar hodnoty za peniaze neprichádza a ani nemá prichádzať so systémovými politickými víziami. Ponúkajú nápady, ako lepšie využiť v existujúcom systéme peniaze, komu niečo pridať a niečo ubrať, aby z toho verejnosť mala čo najväčší prospech. Napriek prirodzeným limitom ich práce dokázali navrhnúť to najrevolučnejšie, čo v posledných rokoch od vlády k rodinnej politike zaznelo.
Systémové zmeny
Rodinná politika na Slovensku pod Richterom úplne zaspala dobu. V parlamente bol najzásadnejším zákonom tejto vlády ten, ktorý zmenil jedno číslo v zákone o rodičovskom príspevku, aby ho po troch rokoch zdvihol o cenu dvoch obedových menučiek. Snažila som sa do tejto debaty priniesť aspoň drobnú, rozpočtovo neutrálnu zmenu – navrhla som flexibilný rodičovský príspevok, ktorý dnes odporúča aj ÚHP, no neúspešne.
Inšpirácia u susedov
Stačí sa pozrieť do Českej republiky. Pred pár rokmi rozbehli vládny projekt, ktorým diverzifikovali ponuku predškolských zariadení – zaviedli detské skupiny pre deti od 1-6 rokov, ktoré majú 100% financované z eurofondov. A aby to nebolo málo, rodič si môže odpísať z daní všetky financie, ktoré vynaložil na tieto zariadenia. Ďalej majú dávno zavedenú zdieľanú OČR či flexibilný rodičovský príspevok. Všetko sú to opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby rodina v každej životnej situácii dokázala plánovať svoju finančnú situáciu a nájsť lacnú a dostupnú starostlivosť o deti.
V čom je rozdiel
Ako sa im podarilo dostať sa v rodinnej politike tak ďaleko pred nás? Prišla som na jedinú odpoveď – skutočná politická vôľa a schopnosti ministerky pomôcť mladým rodinám zladiť prácu a starostlivosť o dieťa. A čo zatiaľ robil minister Richter? Ničil jasle cez nepodarený jasličkový zákon, ktorý teraz komplikovane opravuje. A na Nový rok ide zas rodinám zalepiť oči novinovými titulkami – chystá skutočne závratné zvýšenie rodinných prídavkov. Od januára 2018 sa môžu rodičia tešiť na 16 centov (centov!) k prídavku na dieťa a rodičovský príspevok vyšší o 1,50 eura.
Na čele ministerstva je dnes človek, čo nechce pripustiť ani len verejnú diskusiu s odborníkmi vlastnej vlády o tom, čo by sa v systéme malo zmeniť. Nepomôže nám ani armáda analytikov, ak budú na kreslách ministrov sedieť ľudia bez dlhodobej vízie a ochoty aspoň diskutovať.
Komentár bol pôvodne publikovaný na webe aktuality.sk.
