Môj obľúbený vtip zo socializmu je o dôchodkyni, ktorá v električke karhá mladého muža za neúctu k staršej generácii – veď ju ani nepustil sadnúť. Naivný spolucestujúci hovorí: „Pani, on vás nemohol pustiť, však sám stojí.“ Dôchodkyňa sa tým nedá vyviesť z miery a kontruje: „Keby sedel, aj tak nepustí!“
Vtip sa mi pripomenul pri čítaní reakcií na nemecké voľby. Mnohí politici ani komentátori sa nenechali vyviesť z rovnováhy faktmi a videli potvrdenie toho, čo hovorili doteraz. Líder pravice, ktorý Merkelovej pred dvoma rokmi prorokoval rýchly koniec a ešte aj súdny proces, nestrácal čas analýzou omylov a rovno oznámil ďalšie prognózy.
Merkelovej triumf
Merkelovej fanklub odignoroval stratu ôsmich percent hlasov pre CDU/CSU a deklaroval jej jednoznačný triumf. Merkelová je politička, ktorá skôr vyčkáva. Za 12 rokov vo funkcii nenašla svoj veľký projekt a Nemecko zanedbáva investície do budúcnosti. No jej pokoj a rozvaha boli v mnohom šťastím pre Európu prechádzajúcu ekonomickou, krymskou, migračnou aj britskou krízou. Zídu sa nám aj pri rozhodovaní o budúcnosti Únie. Dá sa očakávať, že sa pohneme vpred, ale bez extrémov a excesov.
Netolerancia korupčných a mafiánskych štruktúr
Skôr než kancelárka by nám však dnes mohlo byť v politike vzorom Nemecko ako také. Netrpia v ňom ľudí napojených na korupčné, mafiánske a podobné štruktúry. Vedel by o tom rozprávať exprezident Wulff, ktorý musel rezignovať za veci, ktoré robí Kaliňák, keď chce byť za slušňáka. Nemci sú nemilosrdní pri obrane demokracie. Pestujú silné verejnoprávne médiá, jasné postoje politikov, výchovu k demokratickému občianstvu či tlak na sociálne médiá, aby nešírili lži a nenávisť. Veľká časť nemeckých elít má pochopenie pre Rusko, ale pred voľbami dali najavo, že spravodajské operácie na ovplyvňovanie výsledku trpieť nebudú.
Výsledkom je, že nemecká demokracia sa nezbláznila. Aj tam sú mnohí nespokojní s tradičnými stranami a viac ako dvadsať percent ich hlasovalo za politikov protestu. Nemci však ukazujú, že odpoveďou nie je prispôsobovať sa extrému a populistom, preberať ich jazyk a nápady. Odpoveďou je načúvať ľuďom a robiť normálnu, rozumnú a zrozumiteľnú politiku. Keď sa stanú chyby, priznať to a napraviť.
Čím viac normálni ľudia kričia, tým skôr nakoniec vyhrajú krikľúni. Do slovenskej politiky populizmus a krikľúnstvo vniesol Mečiar a rozvinul ho Fico. Sediac v slovenskom parlamente však mám často pocit, že takmer všetci sa stali ich žiakmi. Z tejto cesty by sme sa mali vrátiť. A v tom nám Nemecko môže byť vzorom bez ohľadu na Merkelovú.
Tento komentár bol pôvodne publikovaný na webe Hospodárskych novín.
