Miroslav Beblavý

Vlasť sa nevyberá ako mobilný paušál

Autor: Miroslav Beblavý
Publikované marec 18, 2018


Štátna hymna na námestiach zrodila novú vlasteneckú generáciu. Nech sa stane v najbližších dňoch čokoľvek, toto „nové” vlastenectvo musíme udržať.  

Čo urobíte pre to, aby sme neodišli?

Pred časom diskutoval istý minister v Martine so študentmi. Spýtali sa ho doslova: “Čo urobíte pre to, aby sme my neodišli?”

Táto formulácia znamená, že niekto iný (Politici? Rodičia? Zvyšok Slovenska?) má urobiť zo Slovenska krajinu, v ktorej sa oplatí zostať. Potom možno zvážiť, že človek neodíde.

Z vlasti sa tak stáva mobilný paušál – ak ponúknu lepšie podmienky v Rakúsku, pôjdem tam. Občan sa mení na spotrebiteľa, ktorý si medzi týmito paušálmi vyberá zvažujúc ten najvýhodnejší. Samozrejme, nejde len o martinských študentov. Rovnakú logiku počuť už roky vo vyjadreniach mnohých.

Problémy spotrebiteľského spôsobu uvažovania

Spotrebiteľský spôsob uvažovania je v globalizovanom svete pochopiteľný, má však dva zásadné problémy.

Po prvé, ak si ho osvojí väčšina ľudí, Slovensko vymrie. Pretože aj keď budeme robiť, čo sa dá, ešte niekoľko desaťročí bude nemecký, dánsky či holandský paušál atraktívnejší. Mzdy, zdravotníctvo, korupcia – aj na západ od nás trvalo generácie, kým sa dostali na dnešnú úroveň a stále idú ďalej.

Po druhé, je to začarovaný kruh. Ak má Slovensko dobehnúť najvyspelejšie krajiny, musia to potiahnuť práve tí najaktívnejší, najbystrejší a najpracovitejší. Musia vybojovať tisíce bitiek nielen s korupciou, ale aj so zápecníctvom, závisťou a neschopnosťou. Ak budú čakať na hotové, tak hotové nikdy nebude.

Prečo o tom píšem práve dnes?

Chladnokrvná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej takéto hlasy umlčala. Nezachytil som ani jeden. Za ostatné tri týždne vidno obrovské vlastenecké vzopätie. Slováci ešte aj na druhom konci sveta nepíšu, že dobre spravili, keď odišli, ale demonštrujú za lepšie Slovensko. Schopnosť státisícov ľudí prísť na námestia už vynútila väčšiu politickú zmenu než všetky aktivity opozície za ostatné dva roky.

Výčiny Vladimíra Mečiara, Jána Slotu a neskôr aj Roberta Fica pošpinili vlastenectvo. Dnes sme svedkami nového vlastenectva zameraného na ozdravenie vlastnej krajiny. Nikto, kto na námestiach spieval štátnu hymnu, na to nezabudne.

Nech sa stane v blízkej dobe čokoľvek, toto „nové” vlastenectvo musíme udržať. Ak udržíme odhodlanie pobiť sa o budúcnosť svojej krajiny napriek sklamaniam, Slovensko má pred sebou veľkú budúcnosť.

Teto blog bol pôvodne publikovaný na webe SME.