Pavel Macko

Budú sa kupovať nové vlaky?

Autor: Pavel Macko
Publikované september 20, 2018


V posledných dňoch ako by sa vrece roztrhlo s nehodami na železniciach. Je to náhoda, ale aj odraz zlého stavu. Bude sa týmto vláda seriózne zaoberať, alebo opäť dá (ne)riešenia, kde hlavným cieľom je nákup a volebný výsledok?

Asi sa budú kupovať nové vlaky

Vo veľkom a narýchlo. A ešte s bombastickou reklamou. Ako to môžem vedieť?  Udalosti na železniciach v posledných dňoch tomu nahrávajú. Sme svedkami viacerých menej i viac závažných nehôd a incidentov. Isto, je to z veľkej časti súhra náhod, ale aj dôsledok naozaj veľmi zlého stavu, ktorý sa dlhodobo nerieši. Opäť sa opakuje starý obľúbený vzorec vlády ako z obrany, zdravotníctva, vnútra (hasičov), školstva. Táto vládna koalícia má menej ako dva roky do volieb. Po voľbách, ako mnohí dúfajú, možno skončí, ale nám všetkým zostanú po nich miliardové a stámiliónové faktúry a nedorobené veci, polovičaté riešenia a rozvrátené rezorty a systémy. Súčasná vládna garnitúra nemá veľa záujmu o systémové riešenia, diskusiu o nich s verejnosťou a hlavne dlhodobejšiu víziu pre jednotlivé oblasti.

Najradšej majú vysoko obrátkové kšefty, rýchly nákup techniky a zariadení, pokiaľ možno na priamo, od vyvolených dodávateľov – lebo veď kríza alebo akútny problém. Rýchlo nakupovať vo veľkom je totiž najľahšie ako „ubúchať“ miliardy, narýchlo ukázať občanom, že však vidíte – my riešime Vaše problémy, rýchlo vygenerovať obrovské faktúry a hlavne sa asi dostať k „vývaru“ z nich. Veď doba kešu je síce preč, ale keš je dobrá vec, však? Toto, my občania, už nevidíme, len tušíme a vďaka politicky ovládanej polícii a prokuratúre asi nikdy nevyšetríme.

Kto ponúkne systémové riešenia?

Rovnako ako v armáde, polícii, u hasičov, teraz aj v nemocniciach a železniciach, súčasní vládcovia nevedia a ani nechcú ponúknuť skutočné systémové riešenia. My predsa potrebujeme nielen novú výzbroj, novú hasičskú techniku, nové lôžka, CT-čka a prístroje. Tieto sú určite potrebné, ale my potrebujeme predovšetkým fungujúce systémy. My potrebujeme reálne zabezpečenú a hodnovernú obranu, účinnú protipožiarnu bezpečnosť, fungujúce nemocnice, kde sa ľudia dobre cítia a liečia ich tam, fungujúce železnice, ktoré nás bezpečne a spoľahlivo prepravia tam, kam potrebujeme. Lenže to znamená aj postarať sa v prvom rade o ľudí, aby boli dobre zaplatení, kvalifikovaní, mali prácu radi a dlhodobo sa aj vzdelávali, aby si ju udržali. Aby mali na to vytvorené podmienky. To znamená aj rekonštrukciu a dlhodobé udržiavanie infraštruktúry a celého systému a to s nejakou víziou do budúcnosti. Lenže z ľudí a ich mizerných platov sa „vývar“ urobiť nedá a preto sú pre túto vládu nezaujímaví, s výminkou lacných úplatkov v podobe rôznych akože balíčkov. Infraštruktúra a systémové riešenia sú síce možno ešte lukratívnejšie, viď eSlovensko, ale z toho by už vývar do volieb nestihli. Možno, ak by sa im podarilo zázrakom sa k moci dostať opäť po voľbách. Potom možno budú aj obrovské projekty s minimálnymi výsledkami ako eSlovensko a ďalšie.

Vízia pre národného prepravcu

Odhliadnime od toho, že tu niekto pred pár mesiacmi nasilu a narýchlo vyháňal žlté, ale moderné vlaky z našich národných koľají preč a museli byť narýchlo nahradené už vyradenými starými súpravami a rušňami a nedávajme mu priamu vinu za súčasný stav. Národný prepravca je dobrá myšlienka, len si pýta víziu systémového riešenia a postupnú dlhodobú realizáciu. Toho autor myšlienky rozhodne nie je schopný. A tak asi prídu rýchle nákupy rušňov a vagónov vo veľkom a s bombastickou reklamou a bozkávaním trojfarebných stužiek pri ich odovzdávaní. A kupovať sa bude hlavne rýchlo a draho od „národného“ výrobcu. Dúfam, že sa mýlim.

Doplnené a rozšírené o reakciu na diskusiu (23.9.2018):

„Neznášam tie žlté vlaky a autobusy. Radšej mám tie naše. Žlté vlaky a autobusy musia ísť preč,“ povedal na margo spoločnosti Danko.

Toto nie je môj výmysel, ale jasné a silné politické vyhlásenie druhého najvyššieho ústavného činiteľa, predsedu koaličnej strany so silným vplyvom. To, že účastníci „zájazdu“, čiže všetci partneri nakoniec nezvládli následnú negociáciu je už len dôsledok miestnych pomerov. Odporúčal by som všetkým participujúcim viacej študovať umenie negociácie – platí to aj v biznise aj v politike. Dobré rady sú napríklad aj v knihe Thomas R. Colosi: „On and off the record: Colosi on negotiation“, American Arbitration Association, New York 2001, 2. vydanie.

https://finweb.hnonline.sk/eko…
https://www.parlamentnelisty.s…
https://www.topky.sk/cl/10/159…

Mám pred očami nedávne vyjadrenie predáka ku stavu železníc, nedostatku personálu a motivácie pre získanie nového, kvalifikovaného a dlhodobo udržateľného personálu železníc, hrdého na svoju firmu. Blog je všeobecný, lebo ide len o komentár k tomu, že rýchle nákupy bez riešenia dlhodobých systémových otázok majú síce potencíal rýchleho marketingového úspechu, lebo „nové veci“ hneď vidieť, ale samotné spravidla nevedú k dlhodobej stabilite. Aj najlepšia technika bez kvalitných ľudí nebude najúčelnejšie využitá a časom sa rozpadne. Ale my nechceme len nové veci, my chceme, aby systém plnil pôvodný cieľ. Nákup techniky a vybavenia predsa nie je cieľ, ale len prostriedok na dosiahnutie cieľa. Nikde som nevidel, že by verejnosti bola predstavená dlhodobá stratégia verejnej dopravy a na základe nej aj komplexné projekty, trebárs aj železníc. Takto sa to robí inde vo svete.

Ako dospieť ku systémovému riešeniu?

A ešte niečo o systémovom riešení – základné logické kroky (veľmi zjednodušené, podrobnejšie napíšem niekedy nabudúce ku zbrojným projektom a modernizácii armády). Životný cyklus systémového projektu:

  1. Analýza súčasného stavu – potreba a jej perspektíva, silné stránky, slabé stránky, príležitosti, riziká, zdroje a obmedzenia
  2. Jasná vízia alebo predstava o strategických cieľoch, naliehavosti a priorite potreby, zdrojoch, ktoré môžeme tomu venovať a obmedzeniach
  3. Komplexný projekt (cieľový model) s jasnými požiadavkami na
    a. Základné parametre systému, kapacity, jeho štruktúra a vonkajšie a vnútorné väzby
    b. Požiadavky na infraštruktúru
    c. Vybavenie a technika
    d. Dlhodobo stabilné personálne zabezpečenie
    e. Požiadavky na udržiavanie funkčnosti, riadenie a prevádzku
  4. Realizačný a finančný plán = projekt realizácie
  5. Postupná výstavba (na etapy) s hmatateľnými výsledkami na strane zákazníka – spoločnosti a cestujúcich
  6. Rutinné riadenie a prevádzka, pravideľné vyhodnocovanie a priebežná inovácia
  7. Zásadná zmena podmienok = prehodnotenie ďalšieho pokračovania a možný návrat do bodu jedna, úplné alebo skrátené opakovanie cyklu

Teším sa na deň, keď vláda alebo ministerstvo predstaví víziu a projekt „Národného železničného prepravcu“ v plnej paráde a nechá ho okomentovať občanom. Určite ho podporím. Avšak jednoduchá marketingová tabuľa so zaškrtávacím políčkom a pár heslami pred voľbami nestačí…

Tento príspevok bol pôvodne zverejnený na webe SME.