Simona Petrík

Bod zlomu. Ťažká váha opatrení pre ženy aj mužov

Autor: Simona Petrík
Publikované október 2, 2019


Ženy tvoria polovicu obyvateľov Slovenska. Napísali sme prvý politický program, ktorým hovoríme, že si to uvedomujeme.

Pred pár týždňami ku mne v parlamente podišiel Miro Beblavý. V rukách držal prvý výtlačok Bodu zlomu, nášho koaličného programu. Úprimne som zvýskla od radosti. Spolu s ďalšími stovkami ľudí sme na ňom pracovali dlhé mesiace a výsledok zavážil. 250 strán plných dôležitých riešení a opatrení.

Ak dnes páni z Postoja zľahčujú Bod zlomu pre rodový citlivý jazyk, v ktorom sme program písali, pre strom nevidia les.

Slovenky a Slováci, máme problém

Vážené voličky a voliči, novinárky a novinári, Slovenky a Slováci. Ženy a muži. Rodovo citlivý jazyk v Bode zlomu nepoužívame preto, aby sme vám znehodnotili čitateľský zážitok. Naopak, chceme ním pritiahnuť pozornosť na problém, ktorý v spoločnosti pretrváva a náš jazyk mu ponúka skrýšu – na problém nerovnosti medzi ženami a mužmi.

Áno, počujem tie námietky. My, ženy, máme volebné právo, môžeme chodiť do roboty, máme dokonca aj ženskú prezidentku. O akej nerovnosti to hovoríme?

Napríklad o tej, pre ktorú sú Slovenky chudobnejšie ako Slováci. Za rovnako odvedenú prácu stále nemajú zaplatené rovnako a v priemere zarábajú na identickej pozícii o deväť percent menej ako muži. Roky, ktoré ženy strávia na materskej, sa im nepočítajú do dôchodku a v starobe sú finančne zraniteľnejšie ako muži.

Je tiež mnoho žien, samoživiteliek, ktoré deti vychovávajú samy. Za jeden plat ťahajú celú domácnosť a navyše musia čeliť nedostupnosti škôlok a nemožnosti zaplatiť si súkromnú škôlku či opatrovateľku.

Zohnať flexibilnú prácu, kde bude zamestnávateľ tolerovať, že máte rodinné obmedzenia je vzácne a pracovísk, kde zamestnávateľ zriaďuje škôlky či detské kútiky ako šafránu.

V neposlednom rade každá štvrtá žena na Slovensku zažíva nejakú formu fyzického a psychického násilia. Často navyše ešte počujú výčitku, prečo neodídu. Hoci má tento fenomén viacero dôvodov, fakt je, že zväčša nemajú kam odísť a dôvodne sa obávajú o schopnosť uživiť svoje deti.

Mysleli sme na riešenia pre ženy

Rodovo citlivý jazyk sme použili aj preto, aby sa pri každej téme a opatrení nezabudlo na to, že sa týka oboch pohlaví. Ale neskončili sme len pri jazyku. Sú témy, ktoré sa týkajú viac žien a typicky sa do volebných programov nedostanú. My sme však do zlomových volieb chceli ísť so zlomovými opatreniami aj pre ne.

Kľúčová je pre nás skutočná podpora rodiny. Chceme, aby starostlivosť o deti zdieľali rodičia spoločne a aby ženy nedoplácali na to, že sú matkami.

Preto napríklad navrhneme možnosť dobrovoľného zdieľania dôchodkových práv manželov a partnerov s deťmi. Ide o to, aby sa výška dôchodku partnerov vypočítavala z priemeru príjmov oboch a ten, kto sa staral o deti na to nedoplácal.

Zavedieme tiež otcovské voľno počas prvých dvoch týždňov od narodenia dieťaťa ako novú dávku zo sociálneho poistenia. Sme presvedčení, že narodenie dieťaťa je rovnako vzácnym a dôležitým okamihom pre oboch rodičov.

Spružníme vyplácanie materských a rodičovských príspevkov a zvýšime rodičovský príspevok pre rodiny s viac ako troma deťmi.

A najmä, chceme garantovať miesto v škôlke postupne pre všetky deti od troch rokov. Vzhľadom na nevyhnutnosť stavať nové kapacity to nebude hneď. V roku 2024 chceme dostatok miest pre všetky 4-ročné deti a následne ďalšie ročníky.

Prispejeme tiež k znižovaniu platových nerovností medzi ženami a mužmi. Po vzore Anglicka navhrneme, aby súkromné spoločnosti nad 50 zamestnancov, ale aj verejné inštitúcie, zverejňovali platové rozdiely medzi mužmi a ženami na rovnakej pozícii. V Británii sa týmto opatrením podarilo u zamestnávateľov naštartovať mnohé pozitívne zmeny.

Pri obsadzovaní exekutívnych, reprezentatívnych, diplomatických ale i straníckych pozícií budeme dočasne, pri rovnakej kvalite uchádzačov, uprednostňovať ženy až do vyrovnania rodového rozdielu. Uvedomujeme si totiž, že neférové stereotypy a bariéry, ktorým ženy dnes čelia, sú aj dôsledkom toho, že na ženy vo vedení ešte stále nie sme zvyknutí.

Budeme tiež presadzovať ratifikáciu Istanbulského dohovoru ako nástroja pre efektívny boj proti násiliu na ženách a deťoch.

V prvom rade však chceme začať od seba a už pred voľbami. Okrem používania rodovo citlivého jazyka sme si v SPOLU nastavili cieľ mať 30%-né zastúpenie žien na kandidátke aj v strane.

Toto sú reálne kroky, ktorými ukazujeme, že novú politiku v nazeraní na práva žien a mužov myslíme vážne. Na ženy nemienime zabudnúť ani jazykom, ani riešeniami.

Ak náš program niekto zľahčuje preto, lebo jeho alebo ju irituje rodovo citlivý jazyk, žiaľ len potvrdzuje, že k rovnosti je pred nami ešte dlhá cesta. Som o to radšej, že v PS/SPOLU sme sa na ňu už vydali.

Tento blog bol pôvodne zverejnený na webe SME.